Stoltenberg ocenil, že sa Turecko rozhodlo proti IS bojovať, ale povedal tiež, že by „sebaobrana mala byť primeraná“. Narážal tak na to, že Turecko súčasne s kampaňou proti IS spustilo útoky na tábory zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. Strana po rokoch bojov v roku 2012 pristúpila na mierové rozhovory s vládou v Ankare. K ničomu zatiaľ neviedli, pôvodné násilie spojené s bojom Kurdov za väčšiu autonómiu sa zmiernilo. Kurdskí povstalci a Turecko „sa roky snažia nájsť politické riešenie a to by nemalo prestať,“ povedal generálny tajomník NATO.
Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu v pondelok v Lisabone vyhlásil, že PKK sa nikdy nevzdala terorizmu. „Nikdy sme nepovedali, že sme ukončili proces mierových rokovaní, ale PKK ich nikdy nerešpektovala,“ povedal. PKK podľa neho ťaží zo situácie v regióne a obnovila „teroristické útoky v Turecku“. „Preto sme začali útoky aj na ciele PKK v severnom Iraku,“ vyhlásil.
Obvinil tiež prokurdskú Ľudovú demokratickú stranu (HDP), ktorá sa v júnových voľbách dostala prekvapivo do parlamentu, keď získala 80 mandátov, že je spojencom PKK. „HDP by mohla byť významným prostredníkom, ale namiesto toho vyzýva kurdských občanov, aby sa ozbrojili, manifestovali a narušovali verejný poriadok,“ povedal minister.
Voľby sa konali začiatkom júna, ale víťazná Strana spravodlivosti doteraz nedokázala zostaviť vládnu koalíciu. HDP s ňou odmieta ísť do vlády a jej vedenie tvrdí, že sa Strana spravodlivosti už pripravuje na predčasné voľby a kampaňou proti PKK chce čo najviac poškodiť HDP.