Stovky utečencov z Afganistanu a Sýria si postavili dočasné tábory v centre Atén, kým čakajú na presun v rámci Európy niekam, kde budú môcť dúfať v trvalejší domov, napísala agentúra Reuters.
V parku sú pre migrantov dva chemické záchody. Umývajú sa s pomocou záhradnej hadice pripojenej k jednému z vodovodných kohútikov v parku. Kaluže stojatej vody a ľudské výkaly priťahujú komáre, a deti, ktoré po parku behajú bosé, majú po tele štípance.
Toto provizórne táborisko zapratané starým oblečením, odpadkami a exkrementami, a to v čase, keď letné teploty dosahujú až 38 stupňov Celzia, nie sú rozhodne vyhovujúcom ľudským príbytkom. Utečenci tu však zostávajú, pretože nemajú na výber.
„Potrebujeme nejaké priestory. Prichádza sem čím ďalej tým viac ľudí a nemôžu takto žiť v centre mesta,“ hovorí Nikitas Kanakis, predseda gréckej sekcie zdravotnej charity Lekári sveta. „Nie je to pre nich ani dobré ani bezpečné, a nie je to dobré ani pre mesto,“ dodal.
Migranti prešli nebezpečnú cestu z vojnou sužovaného Afganistanu cez Turecko na grécke ostrovy. Tu po prvýkrát vstupujú do Európy – a zvyčajne tu na nich nečaká nič iné, než preplnené a hygienicky nevyhovujúce tábory.
„V Afganistane je každý deň nejaký samovražedný bombový útok. Na severe a na juhu krajiny je veľa problémov,“ hovorí dvadsaťpäťročný Naim z údolia Pandžšír v severnom Afganistane. „Taliban každý deň útočí na národnú armádu, políciu aj vládu.“
Naím by sa chcel dostať do Nemecka, ale zatiaľ žije v improvizovanom tábore v parku v centrálnej časti Atén, pretože oficiálne strediská, kde sa predtým mohli vysídlenci ubytovať, sú teraz zatvorené. Aj tieto oficiálne strediská boli terčom kritiky kvôli preplneným a nie príliš hygienickým podmienkam, ale ich uzavretie vytvorilo ešte väčší problém.
S ohľadom na najvážnejšiu ekonomickú krízu od druhej svetovej vojny, akej Grécko teraz čelí, a neistú budúcnosť v čase, keď sa začína ďalšie kolo rozhovorov s veriteľmi, ale nie sú vyhliadky na bezprostredné zlepšenie tejto situácie vôbec ružové.
„Je to veľký problém, pretože sú tu rodiny v naozaj zlých podmienkach, majú malé deti, nemajú vodu, nemajú jedlo,“ hovorí Kanakis. Jeho organizácia sa snaží utečencom zabezpečiť základnú lekársku starostlivosť, ale potrebné je toho oveľa viac. „Potrebujeme nejaké miesto, stredisko, kde by mohli zostať,“ hovorí.
Spoločne s Talianskom, ktoré čelí mohutnému prílivu migrantov z Afriky, ktorí priplávajú v chatrných lodiach z Líbye, stojí Grécko v prednej línii krízy, ktorá hrozí zahltením verejnej služby – už tak dosť narušenej rokmi krízy.
Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa počet migrantov prichádzajúcich do Grécka takmer zdesaťnásobil počas prvých šiestich mesiacov tohto roka. Kým od januára do konca júna 2014 to bolo 3452 utečencov, za rovnaké obdobie tohto roka ich už ale do Grécka dorazilo 31 037.