V prvom prípade ukrajinskí pohraničníci zastavili v sobotu na priechode Berezovoe v Doneckej oblasti nákladné vozidlo, ktoré malo povstalcom priviezť strelivo. Jedným zo zatknutých členov posádky je podľa Ukrajincov major ruskej armády.
Vzápätí, v nedeľu podvečer, podľa Moskvy strieľal ukrajinský pohraničník do ruských turistov, ktorí sa chceli fotografovať pred hraničným priechodom Krasnaja Talovka v Luhanskej oblasti. Moskva aj Kyjev sa tentoraz vzácne zhodli: ide o provokáciu tej druhej strany.
V jednom i druhom prípade je stále veľa otáznikov. Pravdou však je, že zatknutého ruského dôstojníka zatiaľ nik nevidel a o Rusovi zasiahnutom do hrude službukonajúci lekár v rostovskej nemocnici povedal, že jeho zranenie je „ťažké, ale stav je stabilizovaný“.
Francúzsky signál?
Za spomínanými incidentmi a rastúcim napätím na juhovýchode Ukrajiny, ktoré napriek pochybovačom sa dávno zmenilo na občiansku vojnu, je cítiť nespokojnosť v celej ukrajinskej spoločnosti. Na pokoji jej nepridala ani nedávna návšteva francúzskych poslancov na Kryme pripojenom k Rusku. Poznatky Francúzov „priamo z terénu“ zďaleka totiž neboli podľa predstáv oficiálneho Kyjeva, ale zato ich privítali nielen v Moskve.
„Vlaňajšie referendum na Kryme o pripojení polostrova k Rusku umožnilo vyhnúť sa ukrajinskému scenáru,“ cituje agentúra ITAR-TASS z vyhlásenia šéfa desaťčlennej skupiny Thierryho Marianiho. Podľa neho Krym by postihol rovnaký osud ako Doneck a Slovjansk, ak by krymský parlament nevypísal referendum.
„Vítame odvahu krymského parlamentu, ktorý urobil toto rozhodnutie napriek zložitej situácii a veľkému nebezpečenstvu ďalšej eskalácie napätia,“ uviedol pravicový opozičný poslanec s tým, že delegácia sa skladá zo zástupcov ľavicových i pravicových strán.
„Bez ohľadu na našu politickú orientáciu sa riadime názormi Charla de Gaulla, ktorý bol presvedčený, že vôľa ľudu je nadovšetko,“ dodal Mariani, ktorého plán navštíviť Krym vyvolal nevôľu v Paríži, Kyjeve, ale aj v Bruseli a vo Washingtone.
"Ostalo však iba pri slovnej kritike, čo dnes už niektorí považujú za akýsi tichý súhlas Západu zmeniť postoj k Ukrajine aj k protiruským sankciám,“ reagoval ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, citovaný estónskym portálom Err.ee, s tým, že oficiálny Kyjev sa čoraz viac ocitá v "slepej uličke“.
Aj jeho kyjevský kolega politológ Vadim Karasjov, ktorý je známy kritickým postojom k Rusku, považuje návštevu francúzskych poslancov za „možný začiatok rozmrazenia vzťahov EÚ – Rusko“. „Má poskytnúť nový priestor pre dialóg,“ myslí si Karasjov, ktorý zároveň pripomenul, že Mariani bol pred mesiacom aj na druhej strane frontu, v Kyjeve aj v Mariapole. Pogrebinskij išiel ešte v tvrdení ďalej ako Karasjov: „Návštevu francúzskych poslancov na Kryme možno chápať aj ako reakciu na márnu snahu nielen únie presvedčiť Kyjev, aby hľadal kompromisné riešenie, čo vyvoláva podráždenie,“ konštatoval politológ.
Nie je väčšina ako väčšina
Pokiaľ je na Ukrajine vojna, dovtedy ťažko očakávať zlepšenie životnej situácie drvivej väčšiny Ukrajincov. Aj preto, ako potvrdzujú najnovšie štatistiky, napríklad v zdravotníctve, či v malom podnikaní, ťažko očakávať pozitívny pohyb. A tak už aj v samotnom Bloku Petra Porošenka čoraz viac kritizujú prezidenta.
Najnovšie prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že väčšina Ukrajincov je proti pokračovaniu vojny, ibaže väčšina v ukrajinskom parlamente má opačný názor. Silnejú však hlasy volajúce po kompromise s Donbasom. Dokonca v záujme dosiahnuť konečne mier je polovica Ukrajincov za udelenie ruštine štatútu druhého štátneho jazyka. Lenže súčasná ukrajinská politická elita o tom ani neuvažuje.
Je to čudné, rovnako ako trvajúci samotný oficiálny postoj Kyjeva k Moskve. Obviňuje síce Rusov z vedenia tzv. hybridnej vojny proti Ukrajincom, ale zároveň žiada od Moskvy zľavu z ceny plynu. A čo je ešte zaujímavejšie, aj ju dostáva. Navyše v pondelok, podľa ukrajinského ministra energetiky Volodymira Demčišina, Kyjev obnovil dovoz elektriny z Ruska.