Turci chcú viac múch jednou ranou

Jeden za všetkých, všetci za jedného? Na žiadosť Turecka sa v utorok na mimoriadnom zasadaní zíde Severoatlantická rada; zvyšných 27 členských krajín aliancie sa však nemusí obávať, že by sa od nich Ankara dožadovala vojenskej pomoci.

28.07.2015 07:35
turecko, demonštrácia, muži, zranený, istanbul,... Foto:
Prokurdskí demonštranti v Istanbule odnášajú muža zraneného pri zrážkach protestujúcich s políciou.
debata (6)

„Turecko má veľmi silnú armádu a veľmi silné bezpečnostné zložky. Takže tam nebude nijaká žiadosť o akúkoľvek podstatnú vojenskú podporu NATO,“ povedal pre BBC generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.

Nestabilná situácia v Sýrii, Iraku, v bezprostrednej blízkosti hraníc Turecka i NATO, podľa Stoltenberga umožňuje uplatniť článok štyri Washingtonskej zmluvy. Ten ráta s krízovými konzultáciami dvadsaťosmičky, keď ktorákoľvek členská krajina cíti ohrozenie svojej územnej celistvosti, politickej nezávislosti či bezpečnosti.

O aktivizácii piateho článku zmluvy, ktorý považuje ozbrojený útok na jednu členskú krajinu za útok na celú alianciu, nik ani neuvažuje. Podľa diplomatických zdrojov Ankara si od naliehavej schôdzky veľvyslancov nesľubuje viac, než prejav solidarity s jej ofenzívou proti terorizmu.

Turecko od piatka vedie masívne bojové operácie proti radikálom z Islamského štátu (IS) v Sýrii. Otvorilo však súčasne front proti tureckým Kurdom zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorých základne bombarduje v severnom Iraku. Súbežne robí záťahy proti stúpencom oboch organizácii v Turecku, pričom od konca minulého týždňa ich zatkla vyše osemsto.

Kým západní spojenci jednotne privítali, že dosiaľ pasívne Turecko sa zapojilo do vojenskej kampane proti IS a sľúbilo otvoriť svoju strategicky kľúčovú základňu Incirlik pre koaličné lietadlá útočiace na pozície islamistov, v postoji USA a Európy k operácii proti PKK možno vybadať rozdiely.

Washington Ankare priznal plné právo brániť sa proti útokom kurdských povstalcov. Brusel a Berlín si však neodpustili varovanie pred dôsledkami stroskotania tri roky trvajúceho mierového procesu, ktorý mal za cieľ ukončiť dlhý a krvavý konflikt s kurdskými separatistami. PKK už cez víkend oznámila, že prímerie, ktoré sprevádzalo vyjednávania, považuje za „mŕtve“.

Hoci zámienkou na vyhlásenie vojny teroru bol atentát v tureckom meste na hraniciach Sýrie, ktorý si minulý týždeň vyžiadal 32 životov, následná cezhraničná prestrelka s bojovníkmi IS, ako aj obnovené útoky PKK na vojakov a policajtov, zmena tureckej stratégie nedozrela zo dňa na deň.

„Turecko dospelo k záveru, že IS sa nepodarí jednoducho a rýchlo poraziť a že sýrsky režim Bašára Asada sa s iránskou podporou v dohľadnom čase udrží pri živote,“ myslí si expert na Blízky východ z Atlantickej univerzity na Floride Robert Rabil, podľa ktorého sa začal zápas sféry vplyvu v Sýrii.

„Súvisí to však aj s domácou politikou Turecka. Turecko má dlhodobo obavy z autonómneho kurdského regiónu na svojich hraniciach. Terajší teroristický útok pripísaný na účet IS a zabitie policajtov, ku ktorému sa prihlásila PKK, obe veci prepojil. Turecku teraz ide o vytvorenie nárazníkovej zóny v Sýrii pod svojím vplyvom a o súbežné útoky na PKK a IS,“ dodáva Rabil pre Pravdu.

Aj expert z Misourijskej štátnej univerzity David Romano si myslí, že Ankara sa rozhodla pre zásadnú zmenu stratégie. „Pod zámienkou postupu proti Islamskému štátu vláda vyhlásila vojnu všetkým teroristickým organizáciám. Mám podozrenie, že pritom na PKK myslí viac ako na IS,“ povedal pre Pravdu.

Romano predpokladá, že výmenou za zapojenie sa do operácie proti IS a najmä za poskytnutie cennej základne Incirlik, ktorá sa nachádza iba necelých sto kilometrov od sýrskych hraníc, Ankara od Washingtonu očakáva, že preruší doterajšiu úzku spoluprácu s kurdskými skupinami v Sýrii s prepojením na PKK. „Pri aktívnych bojoch medzi Ankarou a PKK bude pre Američanov oveľa ťažšie spolupracovať so Stranou demokratickej jednoty (PYD) sýrskych Kurdov,“ predpovedá Romano.

Pre vládnucu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) je načasovanie otvorenia bojov na dvoch frontoch zaujímavé aj vzhľadom na pretrvávajúcu povolebnú krízu. V júnových voľbách totiž stratila parlamentnú väčšinu, a keďže koaličné rokovania stále nikam nevedú, vo vzduchu visia nové predčasné voľby.

Prokurdská Ľudová demokratická strana (HDP) už stihla vládu a prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana obviniť, že krajinu vháňajú do krviprelievania len pre svoje egoistické záujmy. „Cieľom leteckých, pozemných i mediálnych operácií, ktoré teraz vedie Turecko, je oslabiť HDP pre predčasné voľby,“ vyhlásil jej spolupredseda Selahattin Demirtaş.

HDP bola veľkým prekvapením júnových volieb. Vďaka tomu, že ju podporili aj tureckí ľavičiari, získala strana až 80 kresiel v parlamente, a tým, že prekvapujúco prekročila vysoký desaťpercentný prah, pripravila vládnucu AKP o možnosť vytvoriť samostatne väčšinovú vládu a presadiť zmenu ústavy, ktorá by posilnila právomoci prezidenta Erdogana.

„Keď budú vypísané nové predčasné voľby, pre mnohých Turkov už bude ťažké znova hlasovať za prokurdskú stranu,“ predpovedá Romano. Rozhodnutie vlády hodiť do jedného vreca Islamský štát a kurdských nacionalistov podľa neho bolo politicky prefíkaným ťahom. „Vláda v Ankare tak zabila viac múch jednou ranou,“ hovorí Romano.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Sýria #Turecko #Jens Stoltenberg #Islamský štát