Na útoky Ankara zareagovala nielen sériou leteckých úderov na organizáciu Islamský štát (IS), ale aj útokmi na tábory zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Článok štyri Washingtonskej zmluvy spomína potrebu spoločných konzultácií v prípade, že ktorákoľvek z členských krajín NATO cíti ohrozenie svojej územnej celistvosti, politickej nezávislosti či bezpečnosti.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Obetovaní.
V utorok sa tak stalo po piatykrát v histórii aliancie, naposledy si konzultácie vlani vyžiadalo Poľsko kvôli vývoju na Ukrajine.
Turecko minulý týždeň vstúpilo do bojov proti IS náletmi na ich pozície, ale začalo útočiť aj na tábory tureckých Kurdov z PKK v severnom Iraku. Útoky na ciele PKK naďalej pokračujú a podľa premiéra Ahmeta Davutoglua majú trvať, kým sa strana nevzdá ozbrojeného boja.
Foto: Reuters, FRANCOIS LENOIR
Turecko nepožiadalo NATO o dodatočnú vojenskú prítomnosť
„Vítam posilnenie úsilia Turecka v boji s islamskou republikou,“ povedal novinárom generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pripomenul, že Turecko už prispieva k výcviku umiernených síl v Sýrii a nesie veľkú ťarchu utečeneckej krízy, ktorú vyvolala niekoľkoročná občianska vojna v Sýrii.
Turecká strana podľa Stoltenberga na utorkovej schôdzke nepožiadala o dodatočnú vojenskú prítomnosť. „Všetci vieme, že Turecko je spoľahlivý spojenec. Má schopné ozbrojené sily, druhú najväčšiu armádu v aliancii,“ poznamenal generálny tajomník NATO.
Záverečné vyhlásenie z rokovania sa ani slovom nezmieňuje o súbežných útokoch Turecka na tábory zakázanej PKK. „Niektorí spojenci nabádali k proporcionalite a určitej umiernenosti vo vojenskej odvete proti PKK a zároveň niektorí apelovali na zachovanie mierového procesu,“ povedal novinárom český zástupca Šedivý.
Aj podľa ďalších nemenovaných predstaviteľov NATO časť krajín na rokovaní zdôrazňovala potrebu pokračovania mierového procesu, do ktorého Ankara od roku 2012 veľmi investovala, a proporčnosť tureckého postupu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vylúčil pokračovanie mierového procesu s kurdskými povstalcami. V narážke na domáceho politického súpera uviedol, že politici, ktorí udržiavajú kontakty s „teroristickými skupinami“, by mali prísť o imunitu a majú byť postavení pred súd.
Foto: Reuters, FRANCOIS LENOIR
Stoltenberg: Terorizmus nemožno tolerovať
Žiadny prejav terorizmu nemôže byť tolerovaný či ospravedlnený, vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na začiatku utorkového rokovania veľvyslancov krajín NATO o situácii v Turecku. „Bezpečnosť aliancie je nedeliteľná,“ dodal.
Podľa Stoltenberga NATO situáciu na „tureckom prahu“, a teda svojich vlastných hraniciach, pozorne sleduje a so svojím tureckým spojencom je plne solidárny. Generálny tajomník v úvodnom prejave za zatvorenými rokovania tiež vyjadril sústrasť rodinám obetí nedávnej série útokov aj tureckej vláde.
Už v minulých dňoch dávali diplomati aliancie aj Stoltenberg sám najavo, že o priamej vojenskej podpore Turecka reč nebude. Šéf NATO tiež v pondelok zdôraznil potrebu „primeranosti“ tureckej reakcie.
NATO pomáha krajinám, aby boli na boj s terorizmom čo najlepšie pripravené
Stoltenberg pripomenul, že proti Islamskému štátu vystupuje široká medzinárodná koalícia, ktorej súčasťou sú všetky členské krajiny aliancie. NATO navyše podľa neho pomáha krajinám v oblasti, aby boli na boj s terorizmom čo najlepšie pripravené, napríklad v Jordánsku či v Iraku. K posilňovaniu stability tak podľa generálneho tajomníka aliancie nie je vždy potrebné vysielať veľké počty vojakov.
Na zriadení asi 100 kilometrov dlhej a 40 kilometrov širokej zóny sa Ankara minulý týždeň dohodla s Washingtonom. Oblasť má byť bezpečným miestom a umožniť návrat sýrskych utečencov, ktorých Turecko od začiatku sýrskeho konfliktu v roku 2011 prijalo takmer dva milióny. Armády najprv musia z oblasti vytlačiť radikálov z organizácie Islamský štát. Turecko dalo Spojeným štátom na tento účel k dispozícii svoje letecké základne.