Pritom navrhovatelia rezolúcie, ale aj Rusko a ďalší členovia BR OSN sa zhodli na neodkladnom potrestaní vinníkov. Napriek tomu jedine Moskva čelí paľbe kritiky, ktorá neraz pripomína streľbu „slepými“.
Dvaja z piatich stálych členov BR OSN (Rusko vetovalo a Čína sa zdržala) sa podľa očakávania postavili chrbtom k návrhu, ktorý je podľa Moskvy predčasný, „kým nebudú výsledky vyšetrovania“.
Dôvodov je viac. Napríklad BR sa podľa Charty zaoberá „hrozbami mieru a bezpečnosti“. A to nie je prípad strašnej tragédie malajzijského boeingu. Tým skôr, že Malajzia, ktorá mala medzi obeťami najviac občanov, ale aj ďalšie krajiny – navrhovatelia rezolúcie, hovoria o trestnom čine. A o takom BR nikdy nerozhodovala. V opačnom prípade by totiž musela rovnako „zasiahnuť“ v prípade zostrelenia iránskeho civilného lietadla armádou USA v roku 1988 či Ukrajincami zostreleného ruského stroja v roku 2001 letiaceho do vlasti z Izraela.
O netradičnom vývoji na pôde BR pri stredajšom hlasovaní hovorí aj porušenie nepísaného zákona, podľa ktorého sa o každej navrhovanej rezolúcii rokuje najprv v zákulisí rady. V prípade, že jeden zo stálych členov BR plánuje využiť právo veta, a o tom Rusko informovalo a dokonca verejne, o návrhu sa nehlasuje, aby tak nevznikol rozkol v rade. Tentoraz sa tak nestalo a avizované ruské veto tak poslúžilo ako zámienka na zvýšenie kritiky na adresu Moskvy a na pokračovanie v jej obviňovaní z účasti na tragédii nad Donbasom. Neprešiel ani ruský návrh, podľa ktorého by generálny tajomník OSN menoval osobitného vyslanca. Jeho úlohou by bolo dohliadať na vyšetrovanie tragédie MH 17.
Povedali o hlasovaní v BR OSN
- Vitalij Čurkin, ruský veľvyslanec pri OSN: „Návrh rezolúcie je propagandistickým cvičením. Je právne aj politicky neudržateľný. Katastrofu lietadla nemožno charakterizovať ako hrozbu medzinárodnému mieru a bezpečnosti, čo je podľa Charty OSN podmienkou na vytvorenie medzinárodného tribunálu.“
- Samantha Powerová, veľvyslankyňa USA pri OSN: „Žiadne veto nemôže zablokovať vyšetrovanie tohto hrozného zločinu. Žiadne veto neotrasie našimi záväzkami voči obetiam, ktorým musíme zabezpečiť spravodlivosť a dôstojnosť.“
- Tiong Lai Liou, zástupca Malajzie: „Naša krajina sa nikdy nevzdá pátrania po vinníkoch. Využije konzultácie s ďalšími zainteresovanými štátmi s cieľom nájsť iné možnosti ich stíhania.“
- Rafael Ramirez, venezuelský veľvyslanec pri OSN: „Nechceme, aby tento strašný incident a utrpenie obetí zneužili na politické ciele. Navyše BR OSN nemá kompetencie na vytvorenie medzinárodného tribunálu.“
- Petro Porošenko, ukrajinský prezident: "Výsledok hlasovania hovorí sám osebe. Ukrajinu to však nezastaví. Vinníci musia byť potrestaní.“
- Juan Zhimuleka, zástupca Angoly v OSN: „Vytvorenie medzinárodného tribunálu je predčasné. Optimálne je počkať na výsledok vyšetrovania. Je nám ľúto, že BR nedosiahla kompromis.“
- Liu Jieyi, zástupca Číny pri OSN: "Prípadné schválenie návrhu rezolúcie by neprinieslo fakty a nepomohlo by postaviť vojenských vinníkov pred súd. Navyše by vnieslo rozkol do BR.
Zatiaľ z oficiálnych kruhov v Kyjeve už zaznelo, že Ukrajina to len tak nenechá a spoločne s ďalšími navrhovateľmi rezolúcie (Austrália, Malajzia, Kanada a Ukrajina) „posunú“ dokument na pôdu Valného zhromaždenia OSN.
"Ukrajina spoločne s ďalšími navrhovateľmi rezolúcie, ktorú Rusko vetovalo, už spustila tzv. plán B,“ informoval vo štvrtok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, citovaný ukrajinským portálom Korrespondent. Spomínaný plán spočíva v tom, že návrh rezolúcie "posunú“ jeho navrhovatelia na pôdu Valného zhromaždenia OSN. Jaceňuk zároveň vyhlásil, že "nemožno dovoliť zničenie systému medzinárodných vzťahov a podkopanie autority Bezpečnostnej rady OSN“.
Béčkový plán má však slabinu. Prípadne schválený návrh na pôde VZ OSN nie je totiž na rozdiel od pozitívneho rozhodnutia BR právne záväzný. Na druhej strane môže „zjednotiť“ sily, ktoré aj dnes, napriek ekonomickým škodám aj v ich prípade, koketujú s ďalším zvyšovaním tlaku na Rusko napríklad formou nových protiruských sankcií.