„Od 1. septembra budeme mať osem lietadiel zaradených do misie na monitorovanie vzdušného priestoru,“ povedal hovorca aliancie, podplukovník Jay Janzen, ktorého slová v utorok citovala belgická spravodajská agentúra Belga. V súčasnosti aliancia na tento účel využíva šestnásť lietadiel, čo je však podľa slov podplukovníka Janzena „nad rámec vojenských potrieb“.
Spojenci NATO v roku 2014 zoštvornásobili pôvodný počet štyroch lietadiel vykonávajúcich dozor nad Estónskom, Litvou a Lotyšskom na šestnásť. Tri pobaltské krajiny, členovia NATO od roku 2004, nemajú vlastnú vojenskú kapacitu na zabezpečenie tejto operácie.
Od 1. septembra dôjde k zmene, keď túto misiu už budú zabezpečovať len štyri maďarské Gripeny JAS-39 z litovskej leteckej základne Šiauliai a štyri nemecké lietadlá typu Eurofighter vzlietajúce z estónskej základne v Ämari. Medzi lietadlá, ktoré ukončia svoju činnosť patria aj štyri belgické stíhačky F-16, ktoré operovali z poľskej leteckej základne v Malborku.
Litovský minister obrany Juozas Olekas naznačil, že zníženie počtu monitorujúcich lietadiel nad Pobaltím nebude znamenať zníženie regionálnej bezpečnosti, pretože aliancia bude racionálnejšie využívať dostupné zdroje.