Rozdiel medzi spomínanými oligarchami je iba v tom, že Kolomojského Porošenko odstavil z postu guvernéra Dnepropetrovskej oblasti, Firtaš je v domácom väzení vo Viedni, Pinčuk, ktorý spomedzi top 5 ukrajinských miliardárov je jediným, ktorý nemá na krku obvinenia z kriminálnych aktivít, má tiež namále a voľakedy najbohatší Ukrajinec Achmetov prišiel kvôli občianskej vojne v Donbase už o veľký majetok.
Kde sú časy, keď ukrajinskú ekonomiku zvierali oligarchovia Achmetov, Pinčuk a Kolomojskij reprezentujúci podľa časopisu Forbes 12 percent ukrajinského HDP a Ukrajina mala deväť dolárových miliardárov.
Porošenkovi sa však darí. Západné zdroje odhadujú jeho bohatstvo na 816 miliónov dolárov. Okrem firmy na výrobu sladkostí Roshen má množstvo nehnuteľností, je majiteľom banky, poisťovacej spoločnosti či televízie 5 kanál.
Práve vlastníctvo spravodajského média kritizujú aj v samotnom Bloku Petra Porošenka. „Je to ako v prípade talianskeho expremiéra a mediálneho magnáta Silvia Berusconiho, ktorý je zlým príkladom pre Porošenka,“ vyjadril sa napríklad člen prezidentovej frakcie Sergej Lešenko.
Prezident aj bankár
Porošenkovu podnikateľskú stopu by sme však našli aj v lodiarenskom priemysle, v činnosti fitnesklubu či vo firme vyrábajúcej sirup. Len jeho banka dosiahla v minulom roku rast zisku o 84,5 percenta.
Pritom, ako v najnovšom čísle pripomenul nemecký týždenník Stern, ešte pred rokom, keď sa Porošenko uchádzal o prezidentský post, na jeho predvolebných plagátoch do očí Ukrajincom bilo heslo: Žiť po novom.
„Sľuboval skoncovať s praxou, podľa ktorej si ukrajinskí biznismeni kupovali politický vplyv, aby zarobili ešte viac peňazí,“ konštatuje nemecký týždenník s tým, že deoligarchizácia sa dotkla všetkých, len nie boháča prezidenta. „Nové pravidlá totiž platia, ale nie pre Porošenka,“ konštatuje Stern.
V tejto súvislosti sa v utorkovom vydaní rakúskeho denníka Kurier ukrajinský prezident pokúšal v rozhovore obhajovať: „Je normálne, ak bohatí ľudia majú možnosť venovať sa politike. Pritom prezidentská funkcia mi neprekáža v podnikaní a nie je ani spojená s biznisom.“
Mnohí pripomínajú, že jeho podnikanie ponúka pracovné možnosti tisícom Ukrajincov. Ibaže ďalšie milióny už nemajú také šťastie. Aj preto u čoraz väčšieho množstva Ukrajincov jeho argumentácia nezaberá.
Podľa denníka Financial Times, ktorý sa odvoláva na júlový prieskum verejnej mienky, by v prípade volieb dalo Porošenkovi hlas 14,6 percenta Ukrajincov a premiérovi Arsenijovi Jaceňukovi dokonca iba 1,3 percenta.
Hlavne preto, lebo miliardár v hrivnách sedí aj dnes na prezidentskom poste, pričom podľa väčšiny Ukrajincov práve vláda oligarchov dostala krajinu na pokraj straty nezávislosti. Aj dnes odmietajú účasť skorumpovaných boháčov na riadení štátu, rovnako ako to bolo po zvrhnutí Viktora Janukovyča, ktorého práve oligarchovia a ich klany dostali do prezidentského kresla.
Na ich postoji sotva niečo zmení Porošenkovo tvrdenie, podľa ktorého sa „dobrovoľne dištancoval od biznisu“ a v súčasnosti jeho aktíva spravujú „zahraničné investičné fondy“, čo je podľa Porošenka „najcivilizovanejším mechanizmom“.
Ešte je čo deliť
Porošenko a spol. vo vedení krajiny sa však napriek poklesu voličských preferencií nechystajú do politického dôchodku. V hre je totiž ešte veľká časť koláča v podobe hlavne štátnych podnikov, ktorých privatizáciou podmieňuje MMF ďalšie miliardové pôžičky Kyjevu.
Konkrétne, podľa týždenníka Stern, Porošenkovo podnikateľské impérium má záujem napríklad o energetický sektor. „Už výhodný tender na jeho modernizáciu, ale aj na privatizáciu siete elektrární získal dlhoročný prezidentov partner,“ upozorňuje nemecké médium.
Uvádza aj podrobnosti. Mnohé ukrajinské elektrárne sú zastarané a okrem iného potrebujú nové transformátory. A tak štátna objednávka na 37 výrobkov putovala do podniku v Záporoží, ktorého majiteľom je Porošenkov dlhoročný priateľ, ruský miliardár Konstantin Grigorišin. Pritom „jeho“ transformátory sú veľmi drahé. Podľa ukrajinským médií sú dvakrát drahšie ako transformátory firiem Siemens alebo ABB.