Tie ešte zosilneli po tom, čo dobývanie menších ostrovov Iótó a Okinava stálo životy 20-tisíc Američanov. Obavy z obrovských strát sa tak stali jedným z hlavných dôvodov, prečo sa americké velenie rozhodlo zhodiť 6. augusta 1945 atómovú bombu.
Bol pondelok, štvrť na deväť ráno, keď japonské prístavné mesto Hirošima ožiarilo „druhé slnko“. Tak o efekte, ktorý výbuch uránovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček) vyvolal, hovorili tí, čo prežili. Vďaka svetelnému žiareniu, ktoré explóziu atómovej bomby sprevádzalo, tiež získala hrozivá zbraň v japončine svoje meno – pikadon, čo doslova znamená záblesk-bum. Popri oslepujúcom svetle však Chlapček spôsobil hlavne mohutnú ničivú tlakovú vlnu a spaľujúcu horúčavu.
Jeden z hibakušov, ako Japonci označujú ľudí, ktorí prežili atómové bombardovanie, povedal: „Hirošima nepripomínala mesto, ktoré zničila vojna, ale desivý obraz posledného súdu.“ Bomba zrovnala so zemou takmer celé mesto – stavby z dreva a tehál nemali šancu proti tlakovej vlne, ktorá v epicentre dosahovala rýchlosť zvuku a ešte kilometer ďaleko bol nápor vzduchu väčší ako pri hurikáne.
Dielo Čecha prežilo
Vydržalo len málo budov, najznámejší bol železobetónový Priemyselný palác. Dielo českého architekta Jana Letzela z rokov 1912 až 1915 ležalo len 150 metrov od výbuchu, vďaka pevnej konštrukcii sa stavba nezrútila, hoci všetci úradníci i návštevníci v nej zomreli. Torzo kedysi pyšnej budovy je dnes Atómovým palácom – mementom, ktoré pripomína nebezpečenstvo jadrového konfliktu.
Práve pred ním, v Mierovom memoriálnom parku, sa dnes uskutoční tradičná spomienka. Pozvanie na ceremoniál dostalo posledných 60-tisíc hibakušov, ktorí sa 70. výročia dožili. Na zoznam hirošimských obetí dopíšu podľa novín Japan Times k 292 325 menám ďalších 2 711 osôb, vrátane dvadsiatich dvoch, ktoré na následky komplikácií spojených s ožiarením zomreli za posledný rok. Tlaková vlna a obrovská teplota priniesli tesne po výbuchu smrť veľkej časti z 350-tisíc obyvateľov Hirošimy.
Pri explózii zomrelo alebo bolo smrteľne zranených okolo 80-tisíc ľudí – takmer každý, kto bol v tej chvíli bližšie ako kilometer a pol od epicentra; atómová bomba však priamo zabíjala aj v dvojnásobnej vzdialenosti. Ďalšie desaťtisíce ľudí utrpeli zranenia. Takmer všetkých, čo prežili, navyše postihla dovtedy úplne neznáma choroba z ožiarenia. Na tú sa masovo zomieralo ďalšie roky a desaťročia.
Do konca roka 1945 zomrelo v dôsledku výbuchu atómovej bomby 140-tisíc ľudí, v rokoch 1946 až 1951 pribudlo ďalších 60-tisíc obetí a na komplikácie spojené s ožiarením zomierajú ľudia dodnes. Podľa japonských oficiálnych údajov sa celkový počet mŕtvych z Hirošimy približuje k 300-tisícom. Na zozname obetí v Nagasaki, ktoré bolo jadrovou bombou zničené o tri dni neskôr, je ďalších vyše 165-tisíc osôb.
Bolo to nevyhnutné?
Nasadenie atómových bômb proti Hirošime a Nagasaki je dodnes predmetom sporov. Zástancovia poukazujú na to, že bomba zachránila životy mnohých amerických vojakov. Podľa odhadov amerického velenia by pri invázii a bojoch len na ostrove Kjúšú zomrelo prinajmenšom štvrť milióna vojakov a celkové straty by mohli dosiahnuť až milión.
Proti týmto číslam však stoja názory, že v čase nasadenia atómových zbraní bolo Japonsko vojensky a ekonomicky na kolenách. A k jeho kapitulácii viac ako jadrové bomby prispelo to, že 8. augusta 1945 Sovietsky zväz splnil svoje spojenecké záväzky a Tokiu vyhlásil vojnu.
Zvrhnutie jadrových bômb na japonské mestá podľa prieskumu agentúry Pew Research Center obhajuje 56 percent Američanov, o sedem percent menej, ako pred štvrť storočím. V Japonsku počet tých, čo nasadenie nukleárnej bomby proti Hirošime a Nagasaki považujú za oprávnené, za rovnaké obdobie poklesol z 29 na 14 percent.
Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých atómové bombardovanie Japonska – jediný prípad nasadenia týchto ničivých zbraní v histórii ľudstva – pomohlo zabrániť opakovaniu jadrovej apokalypsy počas studenej vojny. Státisíce mŕtvych a ranených obyvateľov Hirošimy a Nagasaki zostali aj uprostred vážnych medzinárodných kríz účinným mementom pre Washington, Moskvu i všetky ostatné jadrové mocnosti.
Foto: Reuters
Kerry: Výročie zhodenia atómovej bomby poukazuje na dôležitosť dohody s Iránom
Sedemdesiate výročie zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima ešte o to viac zdôrazňuje dôležitosť jadrovej dohody vyjednanej medzi Iránom a svetovými mocnosťami, povedal to vo štvrtok na návšteve Malajzie americký minister zahraničných vecí John Kerry.
Výročie bombardovania Hirošimy je podľa neho „veľmi, veľmi silnou pripomienkou“ dôsledkov vojny. Kerry sa tak vyjadril počas rokovania s japonským ministrom zahraničných vecí Fumiom Kišidom. Na druhej strane to podľa neho poukazuje na dôležitosť jadrovej dohody s Iránom, ktorá podľa administratívy prezidenta Baracka Obamu zabráni Teheránu, aby vyrobil zbraň hromadného ničenia. „Je nemožné na to nemyslieť,“ povedal a dodal, že sledoval slávnostný ceremoniál v Hirošime. Šéf americkej diplomacie zároveň vyzdvihol aktuálne silné väzby medzi USA a Japonskom a vzdal úctu tým, ktorým sa podarilo atómový útok na Hirošimu prežiť.
Na spomienkové slávnosti pri príležitosti 70. výročia zhodenia atómovej bomby na mesto Hirošima pricestovali do Japonska diplomati, politici a predstavitelia z približne 100 zahraničných štátov, napísal v noci na štvrtok denník The Japan Times s odvolaním sa na miestne médiá. Spolu s obyvateľmi mesta si tragédiu pripomenuli tiež najvyšší činitelia krajiny vrátane japonského premiéra Šinzóa Abeho.