Egypt vyhlasuje, že dokončený projekt je dar pre celý svet. Televízia vysiela vlastenecké piesne, ktoré zložili k rozšíreniu prieplavu. Mestá sú plné oslavných veľkoplošných plagátov. Vláda si dokonca zaplatila jeden výrazný aj v centre New Yorku. „Egypt posilňuje svetovú ekonomiku,“ znie nápis na Times Square.
Lenže kým vedenie štátu sa raduje a vyčísľuje očakávané vysoké príjmy, na opačnej strane stoja kritici, ktorí spochybňujú rozšírenie strategického koridoru. Od nákladov až po sľubované zisky.
Predražený projekt
Rekordne rýchle tempo budovania sa odzrkadlilo v nákladoch. „Skrátenie stavebných prác z troch rokov na jeden sa premietlo do dvojnásobne vyššej ceny,“ upozornil podľa portálu Al Arabya News bývalý člen riaditeľstva Suezského prieplavu Wael Kaddour. Tvrdí, že vláda v Káhire sa nepozerala na peniaze. „Projekt predstavila v čase nestability a politických rozporov. Obrovský plán bol nevyhnutný, aby sa Egypťania zjednotili v spoločnej veci,“ objasnil.
Vedenie štátu zdôrazňuje, že rozšírenie prieplavu je najväčšia udalosť v krajine od jeho znárodnenia a vybudovania Asuánskej priehrady, ktorá patrí k najpozoruhodnejším vodným dielam na svete. Novému prezidentovi Abdalovi Fattahovi Sísímu veľmi záležalo na tom, aby sa ľud zjednotil v pocite národnej hrdosti, takže preto trval na rekordne rýchlej výstavbe. „Vynovenie prieplavu sa dá prirovnať k tomu, ako keď národ prejde z tmy na svetlo,“ citoval server Globe and Mail šéfa správy prieplavu Mohaba Mamisha.
Štát počíta s tým, že počet plaviacich sa lodí sa zdvojnásobí, čo postupne povedie k trojnásobne vyššiemu príjmu. Namiesto súčasných päť miliárd eur ročne sa do necelých desiatich rokov predpokladá až takmer 13 miliárd a neskôr ešte viac.
Zbožné želanie?
Predstava silnej finančnej injekcie do štátnej kasy sa nepozdáva ekonómovi Ahmedovi Kamalymu, ktorý prednáša na univerzite v Káhire. Slová o výpočte okolo 13 miliárd eur považuje za zbožné želanie. Skepticky sa vyjadril aj ďalší expert. „Svetový obchod by musel do roku 2023 ročne rásť o deväť percent, aby projekt rozšíreného prieplavu priniesol taký vysoký príjem,“ podotkol podľa agentúry Reuters analytik William Jackson zo spoločnosti Capital Economics. Pripomenul, že objem obchodu sa v posledných štyroch rokoch zväčšil o tri percentá v priemere ročne, takže sa nedá predpokladať deväťpercentný skok. „Navyše v období 2011 – 2014 príjmy Suezského prieplavu rástli o dve percentá napriek tomu, že celosvetový obchod sa zvyšoval o percento viac,“ dodal Jackson.
Tí, čo krotia veľké očakávania, ešte poukazujú na to, že lodný kanál v Egypte má konkurenta na americkom svetadiele: „Riziko môže pochádzať od Panamského prieplavu, ktorý bude rozšírený do roku 2016. Mohol by si zobrať viac lodnej dopravy na trase medzi Áziou a Severnou Amerikou, o ktorú sa usilujú obidva prieplavy,“ poznamenal pre Reuters odborník Michael Frodl z konzultačnej firmy C-Level Global Risks v USA.
Egyptský optimizmus
Egypt, naopak, trvá na tom, že silné výhody rozšírenie prieplavu nemožno spochybňovať. Prízvukuje, že rýchlejší tranzit a zlepšenie kapacity plavby pritiahnu veľa lodí. V súčasnosti sa ich tadiaľ preplaví 49 denne, po novom sa počíta s dvojnásobne vyšším počtom.
Štát odmieta aj kritiku, že obrovský balík peňazí sa dal využiť iným spôsobom. Ide o to, že miliardy sa dali investovať do rozvoja oblastí, ktoré priliehajú k prieplavu, alebo do školstva, či sa nimi dalo pomôcť zdravotníctvu. „Štát postupoval ako človek, ktorý má desať detí a rozhodne sa, že jedno pošle študovať na Harvardovu univerzitu a zvyšných deväť bude trieť biedu,“ povedal ekonóm Hisham Khalil pre Al Arabya News.
Vláda však ubezpečuje, že zisky z poplatkov za tranzit použije v priľahlom regióne. Plánuje z nich podporiť rozvoj priemyselného a logistického centra, ktoré sa rozprestiera na ploche 76-tisíc štvorcových kilometrov.