„Ako jediná krajina na svete, ktorá za vojny zažila jadrový útok, sa znovu zaväzujem k tomu, že budem presadzovať, aby svet bol bez atómových zbraní a že budú dodržané princípy, ktoré tieto zbrane odmietajú,“ povedal Abe v Parku mieru v Nagasaki. Japonsko dlhodobo odmieta vlastniť alebo vyrábať jadrové zbrane aj povoliť, aby boli do krajiny dovezené.
Na spomienkovom zhromaždení, ktoré sa ako každý rok konalo v Parku mieru v Nagasaki, zazneli výzvy na likvidáciu jadrových zbraní a zastavenie snáh japonskej vlády rozšíriť pôsobnosť ozbrojených síl, napísala agentúra Reuters.
Výročnému spomienkovému zhromaždeniu sa na úvod prihovoril zástupca obyvateľov Nagasaki, ktorí výbuch jadrovej bomby nad mestom 9. augusta 1945 prežili. Sumiteru Taniguči vo svojom prejave kritizoval úsilie japonskej vlády premiéra Šinza Abeho o posilnenie právomocí armády, ktoré podľa Tanigučiho odporuje túžbam tých, čo jadrový výbuch prežili a „povedie k vojne“.
„S tým nemôžeme súhlasiť,“ povedal 86-ročný Taniguči, ktorý veľmi detailne opísal svoj traumatický zážitok spred 70-tich rokov, keď sa jeho rodné Nagasaki stalo po Hirošime druhým japonským mestom, na ktoré Spojené štáty zhodili atómovú bombu.
Nedeľného spomienkového zhromaždenia v Parku mieru v Nagasaki sa zúčastnili zástupcovia 75 krajín vrátane americkej veľvyslankyne v Japonsku Caroline Kennedyovej. Po zazvonení zvona si účastníci zhromaždenia uctili minútou ticha obete výbuchu atómovej bomby.
Symbolická minúta ticha sa začala o 11.02 h , teda presne v čase, keď americký bombardér B-29 zhodil na mesto atómovú bombu.
Zvrhnutie atómovej bomby na Nagasaki pripravilo o život až 80 000 ľudí, prevažne civilistov. O tri dni skôr spoznala účinky tejto ničivej zbrane Hirošima. Spojené štáty takto chceli prinútiť Tokio ku kapitulácii a vyhnúť sa stratám pri dobývaní japonských ostrovov. Japonsko bezpodmienečne kapitulovalo 15. augusta.
Japonský minister obrany tento týždeň vyvolal ďalšie spory ohľadom kontroverznej bezpečnostnej legislatívy, keď povedal, že podľa zákonov, ktoré sú v parlamente, nie je vylúčený prevoz jadrových zbraní patriacich armádam iných krajín.
Dolná komora japonského parlamentu nedávno schválila zákony, ktoré za určitých podmienok umožnia nasadiť japonskú armádu v zahraničí. Tieto normy zásadným spôsobom menia bezpečnostnú politiku krajiny, pretože terajšia pacifistická ústava, vyhotovená Američanmi po druhej svetovej vojne, zakazuje používať armádu pri riešení konfliktov s výnimkou sebaobrany. Abeho vláda má väčšinu aj v hornej komore parlamentu. Avšak podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Japoncov tieto zmeny nepraje.