V predchádzajúcom prieskume pred dvoma rokmi washingtonské výskumné stredisko Pew nameralo Moskve vo svete 36 percent stúpencov a 39 percent odporcov.
„Lásky k Rusku za posledný rok vo svete ubudlo, pričom nielen na Západe, ale aj v krajinách, ktoré sú nám tradične naklonené,“ komentujú čerstvo zverejnené údaje internetové noviny Gazeta.ru. „Zdá sa, že posledné dianie v našej krajine skôr vystrašilo medzinárodné spoločenstvo, než aby ho nadchlo,“ dodávajú s tým, že zo značnej časti ide o dôsledok krízy okolo Ukrajiny.
Poľsko a Jordánsko na čele
Rusko má najhorší imidž zo skúmaných krajín v Poľsku a Jordánsku, kde sa k negatívnemu vzťahu k nemu zhodne prihlásilo 80 percent respondentov. „V prvom prípade ide o dedičstvo dlhej histórie dvojstranného napätia,“ vysvetľuje vo svojej analýze Pew.
„Verejnú mienku v Jordánsku mohla ovplyvniť podpora, ktorú Moskva poskytuje režimu Bašára Asada v Sýrii, odkiaľ sa do susedného Jordánska uchýlili státisíce utečencov,“ dodáva.
Protiruské postoje výrazne dominujú v Izraeli (74 percent), Japonsku (73 percent) a dokonca aj v Nemecku a vo Francúzsku (po 70 percent), kde ešte pred zopár rokmi u ľudí prevažovalo kladné hodnotenie Ruska. Na Ukrajine sa k Rusku záporne stavia 72 percent opýtaných a v USA 67 percent.
Ruský prezident dopadol v prieskume ešte horšie, ako jeho krajina. Politiku Putina, ktorý sa podľa agentúry Levada-centr doma stále teší obrovskej, 87-percentnej podpore, za hranicami Ruska schvaľuje len 24 percent opýtaných, kým 58 percent ju odsudzuje. Najsilnejší tábor kritikov má šéf Kremľa v Španielsku (nedôveruje mu 92 percent), v Poľsku (87), vo Francúzsku (85) a na Ukrajine (84).
Iba v troch zo skúmaných krajín sa k sympatiám k Rusku prihlásila nadpolovičná väčšina opýtaných – vo Vietname 75 percent, v Ghane 56 a v Číne 51. Pravda, aj v Číne, ktorú vnímajú bezmála štyri pätiny Rusov ako blízkeho priateľa a spojenca, náklonnosť k Rusku klesá. Veď vlani sa ešte ku kladnému vzťahu k veľkému severnému susedovi prihlásili takmer dve tretiny Číňanov.
V zoskupení BRICS, na ktoré sa Moskva v snahe vyhnúť sa medzinárodnej izolácii orientuje ako protiváhu Západu, o Rusku tiež nie všetci majú dobrú mienku. Popri Číne síce aj v Indii výrazne prevažuje kladný postoj k Rusku nad záporným, v Južnej Afrike sa však k Moskve stavia negatívne 51 percent ľudí a v Brazílii dokonca až 61.
Moskva číslam neverí
Ruskú vládu, ktorá na šírenie svojej propagandy do zahraničia vydáva ročne stámilióny eur, výsledky medzinárodného prieskumu nepríjemne zaskočili. Šéfka bezpečnostného a protikorupčného výboru dolnej komory parlamentu Irina Jarovaja ich ako nedôveryhodné odmieta brať vážne. „Americkí sociológovia boli zjavne príliš horliví, keď rozšírili takúto rozprávkovo nepravdepodobnú informáciu,“ cituje ju agentúra RIA-Novosti. „Ako je známe, v USA nič nefunguje mimo ideologickej propagandy, vrátane Hollywoodu. Preto otvorene zinscenovaný protiruský charakter kvázi sociologického výskumu musí vyvolať nedôveru u všetkých, čo žijú v reálnom svete,“ dodala.
Zvaliť vinu za nepekný obraz na krivé zrkadlo však podľa novín Gazeta.ru nič nerieši. „Ďalej možno ísť dvoma cestami,“ píše portál a dodáva: „Buď sa uškŕňať nad očividnou zaujatosťou zaoceánskych pseudovedcov, alebo sa pokúsiť pochopiť, kde sa vzal ten vzťah k Rusku, ktorý s väčšou či menšou presnosťou odzrkadľujú uvedené čísla.“