Tento počet tvorí takmer polovicu z celkového počtu utečencov prijatých v Grécku v roku 2014. Tento rok už prišlo do Grécka 160-tisíc migrantov, pričom krajina zápasí s dlhovou krízou, ktorá donútila Atény vziať si tretiu medzinárodnú pôžičku.
Prílev utečencov, prevažne zo Sýrie, preťažuje už i tak zle pripravený systém prijímania migrantov v Grécku. Systém sa totiž do veľkej miery spolieha na dobrovoľníkov. Tisíce príchodzích sú preto nútené táboriť pod holým nebom v nehygienických podmienkach a napätá situácia vyúsťuje do občasných potýčok a bitiek.
Hovorca Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov(UNHCR) vyhlásil v Ženeve, že Grécko potrebuje „oveľa lepšie riadenie“ migračnej krízy.
Grécki predstavitelia sa však bránia, že potrebujú oveľa lepšiu koordináciu s Európskou úniou. „Tento problém sa nedá vyriešiť tak, že v Grécku zavedieme prísne právne procedúry, a určite nie prevracaním člnov,“ vyhlásila podľa tlačovej agentúry Reuters hovorkyňa vlády Olga Gerovassiliová. Nedá sa vyriešiť ani stavaním plotov, dodala.
Začiatkom tohto mesiaca začalo Maďarsko stavať 175-kilometrový plot zo žiletkového ostnatého drôtu na hranici so Srbskom, aby tak odstrašilo migrantov. Británia a Francúzsko sprísnili bezpečnostné opatrenia na francúzskej strane 30 kilometrov dlhého tunela pod Lamanšským prielivom, ktorý spája obe krajiny.
Grécko, ktoré zvádza ťažký boj s najhoršou ekonomickou krízou za celé generácie, kritizovalo ostatné európske krajiny za to, že skôr bránia riešeniu, ako pomáhajú. Atény upozornili, že musia znášať bremeno migračnej krízy.
„Táto krajina nemá finančné prostriedky ani infraštruktúru, aby to zvládla dôstojne,“ vyhlásila Gerovassiliová.