Na objekt zaútočili podľa istanbulského guvernéra Hüseyina Avniho Mutlua dvaja členovia bližšie nešpecifikovanej „teroristickej skupiny“ zaútočili na policajtov strelnými zbraňami a ručnými granátmi.
Jeden príslušník polície pri útoku utrpel ľahšie zranenia. Oboch ozbrojencov zatkli na úteku na európskom brehu Bosporu neďaleko od paláca.
Podľa guvernéra bola dvojica podozrivých pravdepodobne zapletená aj do útoku na sídlo vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) z 8. augusta.
Foto: SITA/AP, Emrah Gurel
Foto: Reuters, Murad Sezer
V Turecku platia sprísnené bezpečnostné opatrenia od júla, keď Ankara spustila takzvanú „synchronizovanú vojnu proti terorizmu“. Začala pritom naraz útočiť na bojovníkov extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) v severnej Sýrie aj proti ľavicovým kurdským militantom v severnom Iraku.
Politická kríza v Turecku
Turecko rýchlo smeruje k novým parlamentným voľbám a iba riešenie, ktoré bude zahŕňať „vôľu ľudu“ môže nájsť východisko z patovej situácie, do ktorej sa dostalo po tom, ako vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nedokázala sformovať funkčnú vládu, vyhlásil prezident Erdogan.
„V dôsledku neúspechu pri zostavovaní vlády musíme hľadať riešenie s vôľou ľudu,“ citovala agentúra Reuters z Erdoganovho vystúpenia, ktoré prenášala v priamom prenose televízia.
Premiér Ahmet Davutoglu v utorok oficiálne vrátil prezidentovi mandát na zostavenie vlády, keďže nenašiel koaličného partnera pre svoju AKP.
Erdogan teraz môže poveriť zostavením vlády druhú najsilnejšiu parlamentnú stranu – sekulárnu Republikánsku ľudovú stranu (CHP), ktorá však podľa pozorovateľov taktiež nebude schopná sformovať kabinet.
Ak sa do nedele nepodarí zostaviť vládu, Erdogan musí rozpustiť vládu.
Viacerí pozorovatelia už skôr vyjadrili názor, že strane AKP by – napriek deklarovanému úsiliu o spoluprácu s niektorou s parlamentných strán – v skutočnosti najlepšie vyhovoval scenár predčasných volieb. V tých by potenciálne mohla získať stratenú parlamentnú väčšinu, o ktorú prišla v júnových voľbách.