Výnimočný stav v Macedónsku
V júli prekročilo hranice Európskej únie viac ako 107-tisíc ľudí. Za jeden mesiac je to rekordný počet. Uviedla to agentúra Frontex, ktorá má na starosti ochranu hraníc EÚ. Je to výrazný nárast oproti júnu, keď ich bolo okolo 70-tisíc.
Do Európy mieri stále viac Sýrčanov, keďže v ich krajine neutícha konflikt, ale pribúdajú aj utečenci z Eritrey a Afganistanu. Za prvých šesť mesiacov roka 2015 sa do únie dostalo už takmer 340-tisíc migrantov. Za celý vlaňajšok to pritom bolo „len“ 280-tisíc.
Pre rastúcu vlnu najmä sýrskych utečencov včera Macedónsko oznámilo, že vyhlasuje na svojich hraniciach stav núdze. Podľa agentúry AP už bezpečnostné zložky zabránili tisíckam utečencov, aby vstúpili na územie krajiny. (O aktuálnej situácii informuje správa Macedónska polícia zasiahla proti tisíckam migrantov.)
Macedónsko leží na hlavnej balkánskej trase, po ktorej sa z Grécka presúvajú migranti hlavne zo Sýrie, ale aj z Iraku či Afganistanu. Utečenci ďalej zvyčajne pokračujú cez Srbsko do Maďarska, ktoré ich chce zastaviť stavbou plotu.
"Opatrenie sme prijali preto, aby sme sa postarali o bezpečnosť macedónskych občanov, ktorí žijú v pohraničných oblastiach a zároveň tým zlepšíme starostlivosť o migrantov,“ citovala agentúra AP policajného hovorcu Ivo Kotevskiho. Podľa neho na hranice Macedónska a Grécka mieria aj vojaci.
Atény však riešia vlastný obrovský problém pribúdajúcich utečencov. Približne 2 400 z nich včera previezol z Kosu a ďalších ostrovov trajekt Eleftherios Venizelos do prístavu Pireus. Pôvodným plán bol, že mali ísť až do Solúna. Grécka strana podľa agentúry Reuters nevysvetlila, prečo sa zmenil smer plavby. Medzi utečencami sú najmä Sýrčania, ktorí sa snažia dostať do západnej Európy. Podľa Reuters už niektorí z nich mali aj lístok na autobus do Solúna v hodnote 60 eur. Odtiaľ chcú pokračovať cez Macedónsko smerom k vysnívaným krajinám, medzi ktorými je najmä Nemecko.
"Najprv nám povedali, že loď pôjde do Solúna, potom, že do Atén,“ povedal pre Reuters osemnásťročný Darík Chudža zo sýrskeho mesta Aleppo. "Chcem ísť do Nemecka. Majú veľmi dobré univerzity. Rád by som pokračoval v štúdiu. Situácia v Aleppe bola hrozná. Museli sme odísť,“ vyhlásil Chudža.
Podľa šéfa Frontexu Fabrica Leggeriho je potrebné, aby EÚ viac pomáhala krajinám ako Grécko či Maďarsko, ktoré čelia náporu utečencov. OSN však kritizovala Atény, ktoré sa podľa nej nedostatočne zaoberajú problémom migrantov.
"Je pre nás veľmi zložité, aby sme začali pracovať, keď nie je nikto, kto by to riadil,“ uviedol podľa agentúry DPA William Spindler, hovorca Úradu Vysokého komisára pre utečencov (UNHCR).
Trumpov múr
Európa však nie je jediná, čo v dnešnom svete rieši vlnu migrantov. Horúcim politickým problémom sú aj USA. Imigranti z Mexika, ale aj ďalších krajín Latinskej Ameriky sú otázkou, ktorá výrazne zasahuje do kampane pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.
"Vybudujem veľký, veľký múr na južnej hranici,“ vyhlásil miliardár Donald Trump, ktorý medzi republikánskymi kandidátmi vedie v popularite. "A zaplatí to Mexiko, pamätajte si moje slová,“ tvrdí Trump.
Republikán chce dokonca meniť ústavu tak, aby sa deti, ktoré sa na americkej pôde narodia nelegálnym migrantom, nezískali automaticky občianstvo USA. Trumpove ďalšie plány môžu viesť k tomu, že by úrady museli vyhostiť až 11 miliónov ľudí.
Mnohí odborníci pokladajú plány známeho miliardára za neuskutočniteľné. Zároveň však pripomínajú, že Amerika sa málo zaoberá problémom imigrantov.
"Poslednú väčšiu reformu sme v tejto oblasti uskutočnili pred 20 rokmi. Odvtedy narástol počet imigrantov na 11 miliónov. Sociálne náklady rastú,“ pripomenul pre Pravdu sociológ Néstor Rodríguez Texaskej univerzity v Austine. "Je to aj moja rada pre Európu. Riešte problém utečencov bez otáľania,“ uviedol Rodríguez.
Austrálske člny
Tak, ako chce Trump stavať múr, tak si zase Austrália chráni more. Do krajiny sa utečenci z ázijských štátov dostávajú často na člnoch. Austrálska vláda nedávno priznala, že od roku 2013 dvadsiatim plavidlám nedovolila pristáť na území krajiny. O azyl tak nemohlo požiadať viac ako 600 ľudí. Podľa OSN dokonca Austrália pravdepodobne zaplatila pašerákom ľudí, len aby člny obrátili späť.
Odborník na migráciu Gerhard Hoffstaedter z Queenslandskej univerzity hovorí, že Austrália má dobrú politiku integrácie imigrantov. "Európa by si však určite nemala brať príklad z toho, ako sa krajina správa k utečencom na člnoch. Umiestnia ich v záchytných centrách, kde je situácia zlá. Je zložité sa s utečencami vyrovnať. Európa by sa však mala poučiť z vlastnej histórie a pochopiť, že migrácia patrí k ľudstvu a nezastavia ju hranice, ploty, ani múry,“ povedal pre Pravdu Hoffstaedter.