Múr je nanič alebo pomýlená rastúca chuť stavať ploty

Globalizácia mala odstrániť všetky bariéry, ale obavy o bezpečnosť a rozšírená nechuť pomáhať utečencom vyvolali po celom svete novú vlnu výstavby múrov. A to ja napriek tomu, že odborníci pochybujú o ich dlhodobej účinnosti. Píše agentúra AFP.

22.08.2015 11:41
maďarsko, plot, utečenci Foto: ,
Maďarsko stavia 175 kilometrov dlhý plot z ostnatého drôtu, ktorý má migrantov odradiť od prekročenia hraníc.
debata (103)

Keď pred štvrťstoročím padol Berlínsky múr, existovalo na svete 16 hraničných plotov. Dnes ich podľa Elisabeth Valletovej z univerzity v kanadskom Québecu stojí alebo sa stavia 65.

Od izraelskej bariéry, ktorú Palestínčania označujú za apartheid, cez 4-tisíc kilometrov dlhý plot s ostnatým drôtom pozdĺž indickej hranice s Bangladéšom, až po obrovský piesočný val, ktorý delí Maroko od povstalcami ovládaných častí Západnej Sahary. Múry a ploty získavajú u mnohých politikov, ktorí nie sú naklonení migrácii, stále väčšiu popularitu.

Kandidát na prezidenta USA Donald Trump urobil z plánov na vytvorenie múra pozdĺž hranice s Mexikom, za ktorým chce udržať údajných „zločincov, drogových dílerov a násilníkov“, ústredný bod svojej kampane. V júli začala pravicová vláda v Maďarsku so stavbou štyri metre vysokého plotu pozdĺž hranice so Srbskom, aby zastavila príliv utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.

„Nie je to tak dávno, čo sme v Európe múry odstraňovali, nemali by sme ich opäť stavať,“ reagoval podráždene hovorca Európskej únie.

Ploty stavia v snahe zabrániť prenikaniu islamistov zo Somálska, Iraku a Sýrie na svoje územie aj Keňa, Saudská Arábia a Turecko.

Kto potrebuje stavať múry

Napriek agresívnej symbolike nie je ale jasné, či sú tieto múry vôbec účinné. „Všetko, čo majú tieto múry spoločné je to, že ich hlavnou funkciu je urobiť divadlo,“ hovorí Marcello Di Cintio, autor knihy Múry: Cesty pozdĺž barikád.

„Nedá sa tú ilúziu celkom zatracovať, pre ľudí je dôležitá, ale (ploty) poskytujú iba zdanlivý pocit bezpečia, v žiadnom prípade nie skutočné bezpečie,“ dodáva.

Hranice účinnosti múrov a plotov sú podľa neho vidieť všade. Migranti sa do svojich vysnívaných destinácií stále dostávajú. Kokaín stále končí na stolíkoch užívateľov na Manhattane. Obávaný Berlínsky múr aj v časoch najvyššej ochrany prekonali tisíce ľudí.

Priaznivci múrov hovoria, že pár kvapiek je lepších ako povodeň. Podľa Di Cindia je ale nutné vziať do úvahy aj psychologickú daň, ktorú si bariéry vyberajú. Upozorňuje napríklad na skúsenosti indiánskeho kmeňa Tohono O'odham, ktorého starešinovia začali umierať vo chvíli, keď ich plot na americko-mexickej hranici oddelil od ich posvätných miest.

Ich príbeh nesie znaky choroby známej ako Mauerkrankheit, ktorú v 70. rokoch popísal berlínsky psychológ Dietfried Müller-Hegemann potom, keď zistil, že u ľudí žijúcich v tieni múra je zvýšený výskyt depresií, alkoholizmu a domáceho násilia.

Di Cintio hovoril aj s bangladéšskymi farmármi, ktorých plot náhle oddelil od ich indických susedov. Počas niekoľkých mesiacov sa vraj začali vyjadrovať o „tých ľuďoch na druhej strane“ s nedôverou a odporom. „Vždy ma prekvapilo, ako dokáže mať stavba tak jednoduchá ako je múr či plot tak hlboké psychologické následky,“ hovorí Di Cintio.

Múry majú vplyv predovšetkým na tých najchudobnejších a najzúfalejších, hovorí Reece Jones, profesor Havajskej univerzity a autor knihy Hraničné múry: Bezpečnosť a vojna s terorizmom v Spojených štátoch, Indii a Izraeli. „Na dobre financované drogové kartely a teroristické organizácie nemajú múry vplyv,“ dodáva. Uzatváranie hraničných priechodov podľa neho iba núti migrantov nachádzať oveľa nebezpečnejšie trasy púšťami amerického juhozápadu či vodami Stredozemného mora. „Ľahko predvídateľným dôsledkom je výrazný nárast počtu mŕtvych,“ hovorí Jones.

Kto zostane za múrom

Od roku 2 000 do vlaňajška zahynulo podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) asi 40-tisíc migrantov.

Skutočná kontrola hraníc je možná iba vďaka zdĺhavej mravčej práci na budovaní väzieb a zdieľaní informáciami medzi jednotlivými krajinami, hovorí Emmanuel Brunet-Jailly z kanadskej univerzity vo Victorii.

„Vzhľadom na obrovské presuny ľudí, ktorých sme v súčasnosti svedkami, politici asi múry potrebujú. Zostávajú totiž v zajatí starých mýtov, že hranica je čiara v piesku, ku ktorej sa ľudia vzťahujú,“ hovorí. „Pre väčšinu ľudí je zložité prijať fakt, že diplomatická spolupráca a zdieľanie informácií sú z dlhodobého hľadiska oveľa účinnejšie,“ dodáva Jones.

103 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #plot #múr #utečenci
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy