Do trestaneckého tábora s najprísnejším strážením ho v utorok poslal vojenský súd v Rostove na Done za údajné založenie diverzantsko-teroristickej bunky. Jeho spoluobžalovanému, ľavicovému aktivistovi Oleksandrovi Kolčenkovi súd vyrubil desať rokov straty slobody. Obaja si vypočuli verdikt s úsmevom. Chytili sa okolo pliec a zaspievali ukrajinskú hymnu.
Dvojicu Krymčanov, ktorí po zabratí polostrova Moskvou odmietli prijať ruské občianstvo, súd uznal za vinných z „prípravy série teroristických útokov zameraných na destabilizáciu situácie na Kryme“. Podľa rozsudku podnikli podpaľačské útoky na krymské sídlo vládnej strany Jednotné Rusko a miestneho prokremeľského hnutia a chystali sa vyhodiť do vzduchu Leninovu sochu. Podpaľačské pokusy, z bezprostrednej účasti na ktorých Sencova neobžalovali, iba z ich zosnovania, nevyšli. Oheň len nepatrne poškodil vstupné brány do budov. Režisérova skupina však podľa prokuratúry plánovala aj ďalšie teroristické činy v Jalte, Sevastopoli i Simferopoli.
Keďže väčšina materiálov tzv. kauzy krymských teroristov podlieha utajeniu, stovku akreditovaných novinárov včera pri čítaní základných častí rozsudku vykázali zo súdnej siene. Známe je len to, že korunnými svedkami obžaloby boli dvaja anarchisti z Krymu. Tí v rámci dohody o vine a treste (dostali po sedem rokov trestaneckého tábora) svedčili proti Sencovovi. Jeden z nich na vlaňajšom procese odvolal svoje predchádzajúce výpovede s tým, že boli vynútené mučením.
O bití a mučení hovoril aj Sencov. „Kopali ma, bili rukami, obuškami, postojačky, poležiačky i posediačky. Keď som odmietol vypovedať, začali ma dusiť. Hrozili, že ma znásilnia obuškom, odvezú do lesa a tam zakopú," opísal pre BBC metódy ruskej tajnej služby po jeho zadržaní.Hlavu nesklonil ani na procese. „Nebojím sa hrozieb a zastrašovania. Nezľaknem sa ani dvadsaťročného trestu, pretože viem, že epocha vlády krvavého trpaslíka vo vašej krajine sa skončí skôr,“ vyhlásil na adresu šéfa Kremľa. Nešetril ani samotného sudcu: „Nebudem sa vás o nič doprosovať – očakávať tu zhovievavosť, nuž, každému je všetko jasné… Súd okupantov už zo svojej podstaty nemôže byť spravodlivý,“ poznamenal a na ospravedlnenie dodal: „Neberte to osobne, vaša ctihodnosť!“
Rozsudok vyvolal na Ukrajine i inde vo svete ešte väčšie pobúrenie ako samotný proces, proti ktorému protestovali politici i poprední filmári. Za oslobodenie Sencova sa prihovárali režiséri Pedro Almodóvar, Wim Wenders, Agnieszka Hollandová, Krzysztof Zanussi, Andrzej Wajda, Aki Kaurismäki a dokonca aj Rus Nikita Michalkov, ktorý je známy dobrými vzťahmi s Kremľom.
Podporu odsúdenému režisérovi včera po vynesení rozsudku medzi prvými vyjadril ukrajinský prezident Petro Porošenko. „Drž sa, Oleg, príde čas a tí, ktorí zorganizovali proti tebe túto súdnu frašku, sa sami ocitnú na lavici obžalovaných,“ napísal na Twitteri.
Organizácia Amnesty International označila Sencova a Kolčenka za politických väzňov. „Títo muži boli vystavení nespravodlivému súdu a obvinení z ,terorizmu' pre svoj odpor k ruskej okupácii Krymu,“ uviedla vo vyhlásení, v ktorom odsúdila „šokujúce odhalenia o mučení a inom zlom zaobchádzaní s cieľom vynútiť si svedectvo“. Protesty zazneli aj z ruských liberálnych kruhov. Publicistka Julia Latyninová rozsudok označila za šialenstvo, pretože ak by aj odsúdení zvažovali neuskutočnené odstrelenie Leninovho pamätníka či pripravovali podpaľačské útoky na stranícke sídla, kde škody neprevýšili ani 350 eur, tak to podľa nej nemožno označiť za teroristické činy, pretože pri nich nik neutrpel a ani nemal utrpieť ujmu. „Rusko anektovalo Krym, svet s touto anexiou nesúhlasí. Osobne sa hlboko hanbím, že moja krajina trestá ľudí na 20 rokov za to, že oni bez toho, aby ohrozovali ľudské životy, zostali vlastencami Ukrajiny,“ poznamenala Latyninová pre rádio Echo Moskvy.