Padne Schengen?

Zavrie utečenecká kríza hranice v Európe? Prídeme o voľný pohyb osôb? Nemecko už otvorene hovorí, že nezvládanie obrovského prílivu migrantov môže túto vymoženosť Európanov pochovať.

27.08.2015 06:00
debata (120)

Schengenský systém umožňuje slobodné cestovanie takmer po všetkých krajinách EÚ a dokonca aj v niektorých štátoch mimo únie. Tisíce migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy, však na tento projekt vytvárajú veľký tlak.

Ďalším problémom je bezpečnostná situácia. Aj minulý týždeň to pripomenul útočník vo vlaku vo Francúzsku, ktorý sa voľne pohyboval po viacerých krajinách únie.

Maximum, k čomu môže dôjsť, je, že niektorá krajina sprísni kontroly na hraniciach.
Vladimír Bartovic, šéf Inštitútu pre európsku politiku Europeum

Čo by však na tom zmenili kontroly na vnútorných hraniciach členských štátov EÚ? Najmä v prípade utečencov sú odborníci skeptickí, že by obmedzenie voľného pohybu viedlo k zmierneniu vlny migrantov. Riešenia sú podľa nich inde, Európa by sa mala pokúsiť obnoviť stabilitu na Blízkom východe a skoncovať s teroristickou organizáciou Islamský štát.

„Schengen je niečo, o čom nebudeme rokovať. Komisia nemá žiadne úmysly zmeniť to,“ citovala agentúra PA hovorcu Európskej komisie Christiana Wiganda.

Lenže na možnosť zmien vo fungovaní Schengenu upozorňuje v posledných dňoch najmä Nemecko. Berlín očakáva, že tento rok prijme okolo 800-tisíc žiadostí o azyl. Krajina pritom pôvodne rátala s tým, že to bude 400– až 500-tisíc.

„Schengen môže padnúť, keď nebudeme riešiť tento problém,“ uviedla pre televíziu ARD nemecká kancelárka Angela Merkelová. Politička už skôr varovala, že situácia s utečencami je najvážnejšia výzva, akej EÚ čelí.

„Znovuzavedenie hraničných kontrol nič nevyrieši. Nemecko sa v roku 1993 muselo vyrovnať s jedným miliónom žiadostí o azyl. Bolo to v čase pred tým, ako sa skončili hraničné kontroly,“ pripomenul však pre Pravdu Christian Kaunert, riaditeľ Inštitútu pre bezpečnosť a spravodlivosť. Slovenský rezort vnútra úvahy o prehodnocovaní súčasných pravidiel pohybu osôb odmietol.

„Zrušenie Schengenu a zavedenie opätovných kontrol na hraniciach považujeme za zlý nápad, keďže to samotnú migračnú vlnu nezastaví. Navyše tak bude obmedzené jedno zo základných práv – voľný pohyb osôb,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.

Analytici však hovoria o skúške pevnosti schengenských pravidiel a do budúcna nevylučujú, že sa môžu zmeniť. Politológ Michal Horský nepredpokladá, že by mal Schengen čoskoro padnúť. „Ak sa však riava utečencov nepozastaví, tak je v najbližších rokoch možný návrat nielen k hraničným plotom, ale aj k rušeniu schengenského slobodného priestoru,“ mienil Horský.

Bezpečnostný analytik Ivo Samson povedal, že ak už politici na Západe hovoria o ohrození Schengenu, netreba to brať na ľahkú váhu. „Každému musí byť jasné, že pri takom veľkom prílive utečencov, ktorý by trval niekoľko rokov, sa Schengen jednoducho nemôže udržať,“ usúdil Samson.

Podľa neho každá národná vláda si bude chrániť svoje územie a opäť môže zaviesť nejaký druh hraničných kontrol. „Neviem, či takých, aké kedysi existovali medzi komunistickým blokom a západnými krajinami, ale nejaký druh hraničnej kontroly môže byť zavedený,“ poznamenal. Podľa platného práva môže ktorákoľvek členská krajina zaviesť ochranu svojej hranice, ak rozhodnutie odôvodní Bruselu.

Otázka rušenia Schengenu sa podľa Vladimíra Bartovica, šéfa Inštitútu pre európsku politiku Europeum, začína používať aj ako forma istého nátlaku na štáty ako Česko či Slovensko a na ďalších. „Nikto vážne nepremýšľa nad tým, že by systém voľného pohybu zanikol,“ povedal pre Pravdu Bartovic.

Krajiny ako Nemecko, Rakúsko či Taliansko chcú spravodlivejšie rozdelenie utečencov medzi štáty EÚ. Povinné kvóty však krajiny východnej a strednej Európy odmietli. V utorok ich za to opätovne kritizoval rakúsky kancelár Werner Faymann. Aj s tým teda môže súvisieť tlak na obmedzenie schengenského systému.

„Pre našich politikov je už taká samotná predstava veľmi problematická. Veď na voľnom pohybe je postavená aj naša ekonomika. Preto si myslím, že maximum, k čomu môže dôjsť, je, že niektorá krajina sprísni kontroly na hraniciach. Nedôjde však k situácii, že by povedzme Nemecko rozmiestnilo na hraniciach s Českom či Rakúskom vojakov a tí by zasiahli proti utečencom,“ uviedol Bartovic.

„Otázkou je, či by obmedzenie Schengenu bolo vôbec efektívne. Predstavme si, že znovu na diaľniciach postavíme policajtov, ktorí budú kontrolovať vozidlá. Nijako zásadne to neobmedzí tok utečencov. Tí sa budú naďalej snažiť dostať do Rakúska, Nemecka, Belgicka, Holandska či Francúzska. Takže to vnímam tak, že na migračné tlaky by malo zavedenie hraničných kontrol minimálny vplyv,“ povedal šéf inštitútu Europeum.

Schengenskú dohodu podpísali v roku 1985, ale začala platiť až o desať rokov neskôr. Prílev utečencov v 90. rokoch bol spôsobený najmä konfliktom v bývalej Juhoslávii. V súčasnosti utečenecké vlny súvisia s rozvratom na Blízkom východe a v Afrike, krajiny sú zmietané vnútornými konfliktami a vojnou, ktorú vedie na ich územiach teroristická organizácia Islamský štát.

Najefektívnejším riešením je zastaviť boje v Líbyi a v Sýrii a stabilizovať situáciu. Podľa analytika Samsona do úvahy prichádza vojenské riešenie proti Islamskému štátu, ale do toho sa Európa púšťať nebude bez americkej pomoci a Spojené štáty nechcú riešiť európske problémy, ak samy nebudú vystavené bezpečnostnej hrozbe.

„Nakoniec aj Spojené štáty majú svojich utečencov, najmä Hispáncov a ľudí z celej Latinskej Ameriky, takže si nemyslím, že by sa USA angažovali a Európe vojensky či ekonomicky pomáhali,“ podotkol Samson.

© Autorské práva vyhradené

120 debata chyba
Viac na túto tému: #schengen #utečenci #migračná kríza