Súčasťou opatrení proti ilegálnej imigrácii bude údajne aj vytvorenie tranzitných zón pozdĺž maďarsko-srbskej hranice či možnosť vyhlásenia výnimočného stavu v prípade masového prílevu utečencov.
V tranzitných zónach pri južných hraniciach by mali fungovať zadržiavacie tábory, ktoré by bolo možné opustiť len smerom do Srbska. Migranti a utečenci by v nich museli zostať dovtedy, kým by sa skončilo ich azylové konanie, uviedol to v piatok predseda frakcie Fideszu v parlamente Gergely Gulyás. Práve zrýchlenie azylového konania na niekoľko dní by malo byť ďalšou súčasťou navrhovaných zmien.
Podľa návrhu, ktorý budúci týždeň poputuje do parlamentu, bude môcť vláda mimoriadny stav odteraz vyhlásiť aj v prípade masového prílevu utečencov, čo doteraz možné nebolo. Novela zákona o obrane krajiny by mala umožniť zapojenie armády do ochrany hraníc. Vláda by k nemu podľa Gulyása pristúpila len v krajnom prípade, vojaci by pri sebe navyše nemali mať smrtiace zbrane.
Fidesz sa chystá podľa Gulyása novelizovať aj trestný zákonník. Trestným by sa mohlo stať napríklad aj ničenie pohraničného plotu, s prísnejšou penalizáciou by v prípade schválenia zákona museli počítať prevádzači. Úrady by im tiež mohli zabaviť peniaze získané pašovaním ľudí. Sami ilegálni imigranti by mohli byť vypovedaní z krajiny.
Prípady týkajúce sa ilegálnej imigrácie zo Srbska by sa podľa Gulyása mohli po zmene zákona zaoberať výhrade súdy v juhomaďarskom Szegede. Žiadne z chystaných opatrení nie je v rozpore s medzinárodným právom, uviedol Gulyás na tlačovej konferencii. Pre schválenie niektorých z nich bude potrebná dvojtretinová väčšina.
Tu síce kabinet premiéra Orbána stratil už po februárových doplňovacích voľbách vo Veszpréme, podľa predpokladov návrhy vládneho tábora podporí prinajmenšom krajne pravicová opozičná strana Jobbik. V platnosti by mal balíček vstúpiť už v polovici septembra. Gulyás tiež obvinil Európsku úniu z toho, že podľa neho vykonáva „nezodpovednú politiku posmeľovania ekonomických migrantov, aby zamierili do Európy za lepšou budúcnosťou“.
Maďarsko teraz dokončuje plot pozdĺž svojej 175 kilometrov dlhej hranice so Srbskom, napriek tomu do krajiny ďalej denne prúdia tisíce utečencov po takzvanej balkánskej trase. Podľa zverejnených údajov imigračného úradu požiadalo v auguste o azyl v Maďarsku zatiaľ 38 912 ľudí. V júni ich pritom bolo 16 578. Tento rok polícia zadržala na maďarsko-srbskej hranici viac ako 140 000 utečencov.
IOM: Stavba plota zhoršuje ťažkú situáciu migrantov a pomáha pašerákom
Maďarsko sťažuje problém pašovania ľudí, keď plánuje postaviť plot na zastavenie prúdu migrantov a utečencov do krajiny. Vyhlásila to v piatok Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Maďarsko, ktoré patrí do európskej schengenskej zóny bez hraničných kontrol, stavia 3,5 metra vysoký plot popri svojej 175-kilometrovej hranici so Srbskom.
Tento tvrdý postoj je podľa maďarského pravicového premiéra Viktora Orbána nutný, aby zabránil „hrozbe voči európskej bezpečnosti, prosperite a identite“. IOM informovala, že trasou cez Grécko, Macedónsko a Srbsko príde denne do Maďarska až 3 000 ľudí.
„Náš názor na výstavbu plota je, že pre pašerákov to znamená niečo ako finančný príspevok za okľuku. Ak vytvoríte zátarasu, jednoducho budú od ľudí, ktorých pašujú, pýtať viac peňazí na obchádzku okolo zátarasy,“ povedal podľa tlačovej agentúry Reuters hovorca IOM Joel Millman na brífingu OSN vo švajčiarskej Ženeve.
„Krajiny to robia neustále: zavďačujú sa domácim voličom – pôsobí to rozhodne, činorodo, akoby politici brali vážne obavy ľudí z toho, že migrantov je príliš veľa. Tak teda stavajú múr. Máme s tým skúsenosť dlhú niekoľko desaťročí a dokazujúcu, že múr problém nevyrieši, ako si to oni myslia,“ vysvetlil hovorca IOM.
Predstaviteľka úradu IOM v Maďarsku Magdalena Majkowská-Tomkinová informovala, že ľudia vo vozidle cestovali po západobalkánskej trase a dostali sa do predpokladanej „bezpečnej“ schengenskej zóny. „Zverili sa do rúk pašerákov, pretože nemali k dispozícii žiadny iný spôsob dopravy – napríklad vlak či autobus,“ dodala Majkowská-Tomkinová.