Slovensko navštívil pri príležitosti 71. výročia Slovenského národného povstania. Stretol sa s premiérom Robertom Ficom i predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Petrom Pellegrinim.
Na Slovensko ste zavítali aj pre 71.¤výročie SNP. Stále sa málo hovorí o účasti rumunskej armády na oslobodzovaní Slovenska. Čo tieto vzťahy z minulosti znamenajú pre súčasnosť?
Lídri rumunskej armády sa počas druhej svetovej vojny pýtali, prečo majú poslať vojakov na Slovensko, do Československa. Generál Gheorghe Avramescu odpovedal, že tamojší ľudia vždy boli priatelia Rumunska a pomáhali mu, hoci ich o to nik nežiadal. Preto musíme bojovať za ich slobodu, ako bojujeme za svoju. Čo generál Avramescu povedal pred 71 rokmi, je veľmi dôležité.
Prečo?
Rumunsko sa v roku 1968 ani nepodieľalo na vpáde vojsk Varšavského paktu do Československa. Nezáleží na tom, že vtedy u nás vládol komunistický režim. Aj tak sme vás vnímali ako priateľov. Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá schválila naše pristúpenie do EÚ, a v roku 2007 ste otvorili pre našich občanov pracovný trh bez podmienok.
Na tom sú založené dobré vzťahy. Preto sme s predsedom Národnej rady Petrom Pellegrinim podpísal medzi našimi parlamentmi memorandum o porozumení. Chceme použiť naše skúsenosti z EÚ a NATO, aby sme pomohli krajinám ako Moldavsko, Ukrajina či štátom západného Balkánu.
Keď ste spomenuli Ukrajinu, Rumunsko je vo svojich vyjadreniach zvyčajne tvrdšie smerom k Rusku ako Slovensko. Sme teda jednotní, alebo vidíte aj rozdiely?
V roku 1944 Rumunsko prispelo k oslobodzovaniu krajín blízkych našej duši. Po stáročia u nás žili Slováci. Vo vojne sme prišli o viac ako 100-tisíc ľudí. Zomierali v Maďarsku aj v slovenských horách. Situácia je teraz opäť neistá. Keď sa prepisujú hranice, tak sa ľudia necítia bezpečne.
Nemajú prácu, nemôžu poslať deti do škôl alebo navštíviť lekára. Je to tak v Sýrii či na Ukrajine. Ale môžeme sa pozrieť aj na Macedónsko či Grécko, ktoré sa zaoberajú problémom migrantov. Len spoločne to môžeme zvládnuť a nájsť riešenie. Momentálne čelí Európa výzvam z juhu aj z východu. Je to prvý raz, čo sme v takejto situácii.
Ako sa Bukurešť díva na výzvu z východu, na Rusko?
Chceme, aby boli dodržané sľuby a bolo rešpektované medzinárodné právo. Čo je dobré pre Rumunsko a Slovensko, je dobré aj pre Rusko. Moskva sľúbila rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. Rusko to nedodržalo. Znamená to, že zajtra vystúpi proti Slovensku? A čo Poľsko a Rumunsko so svojimi historickými skúsenosťami?
Súčasný ruský prístup nie je veľmi dobrý pre 21. storočie. Preto verím v parlamentnú diplomaciu. A verím aj v sankcie. V prípade, že niekto nerešpektuje, na čom sme sa dohodli, tak musíme reagovať protiopatreniami. Nechceme začať konflikt. Rusko by si malo uvedomiť, že v tejto situáciu stráca, prestáva byť dôveryhodné v očiach sveta.
Slovenský premiér Robert Fico opakovane tvrdí, že sankcie proti Rusku nedávajú zmysel.
Rovnako však hovorí, že je potrebné, aby sa do praxe zaviedli dohody z Minska. Teraz musíme spoločne diskutovať o tom, ako Ukrajincom pomôcť pri riešení ich problémov. Čelia asi viacerým výzvam, ako sú schopní zvládnuť. Vedú konflikt medzi sebou, riešia humanitárnu a ekonomickú krízu. A chcú sa tiež dostať do EÚ. Mali by sme im pomôcť, aby sa, azda o 10 či 15 rokov, stali členmi únie. Lebo Ukrajinci sú Európania.
Chce Rumunsko, aby sa vo východných krajinách NATO rozmiestnili aliančné jednotky?
Vedieme o tom verejnú debatu aj diskusiu v parlamente. Podľa prieskumov sú však Rumuni za NATO, za EÚ. Je to výraznejšie ako v iných krajinách. Rumunská verejnosť je za to, aby sme mali na území vojakov USA a NATO. Rovnako chápeme, že sa nemôžeme cítiť bezpečne, keď nie sú bezpeční susedia. Maďarsko, Bulharsko.
Preto musíme spolupracovať. Len spolu môžeme obrániť východné krídlo aliancie. V novembri budeme o tom diskutovať na summite vo Varšave. Urobíme správne rozhodnutie. Čo sa však týka Rumunska, aj mňa osobne, som za posilnenú prítomnosť NATO v našom regióne.
Prečo Rumuni tak výrazne podporujú alianciu?
Nemôžete prosperovať bez zaistenej bezpečnosti. NATO je najväčším obranným dáždnikom pre Európu, pre euroatlantickú oblasť. Je to dôležité aj pre menšie krajiny. Pre Rumunsko, pre Slovensko. Môžeme dúfať, že sa nás nikto nepokúsi ovládnuť. Zaistiť bezpečnosť občanov je predsa prvotným cieľom každej vlády. Potom rieši verejnú politiku, sociálnu spravodlivosť. Ale to je nemožné bez zaistenia bezpečnosti. Musíme spolu diskutovať o mieri. Za jedným stolom.
V septembri prejde Slovenskom americký vojenský konvoj. Debatujeme, či ho ľudia budú vítať, alebo proti nemu protestovať. Ako by to bolo v Rumunsku?
Rumuni sú srdeční. Keď taký konvoj príde, je to odkaz, že ľudí niekto ochraňuje. Pochopili by to. Nemyslím si, že by niekto protestoval. Pamätáte sa, ako kybernetický útok ochromil Estónsko (v roku 2007, poz. red.)? Malé krajiny, ako sú tie naše, sa musia brániť spoločne.