Konzervatívci a patrioti
Z jednej konzervatívnej pravicovej vzišiel aktuálny prezident Andrzej Duda, z druhej jeho predchodca a niekdajší súper Bronisław Komorowski. V máji kandidát Práva a spravodlivosti (PiS) porazil súpera z Občianskej platformy (OP) vo dvoch kolách. Je možné, že situácia sa zopakuje aj 25. októbra a OP tak po ôsmich rokoch príde o post predsedu vlády.
Len atómová bomba môže odvrátiť víťazstvo Práva a spravodlivosti v nadchádzajúcich voľbách.Jan Rokita, poľský publicista a expolitik
V každom prípade, PiS favorizuje väčšina pozorovateľov. Bývalý politik a súčasný publicista Jan Rokita dokonca napísal: „Len atómová bomba môže odvrátiť víťazstvo Práva a spravodlivosti v nadchádzajúcich voľbách.“
Právo a spravodlivosť je stranou expremiéra Jarosława Kaczyńského. Jeho brat Lech vo funkcii prezidenta zahynul v roku 2010 počas leteckého nešťastia v ruskom Smolensku a spolu s ním ďalších 94 pasažierov, medzi nimi mnohí predstavitelia poľskej politickej elity.
Katastrofa do dnešného dňa prebúdza v ľuďoch emócie a živí konšpiračné teórie. Pre jedných, ku ktorým patri aj prezident Duda, je zdrojom budovania sentimentu a národnej hrdosti, pre iných je už uzavretou kapitolou.
Tradične najväčším rivalom PiS je Občianska platforma. Na jej čele stál do septembra roku 2014 vtedajší premiér Donald Tusk. Funkcie sa vzdal v prospech terajšej premiérky Ewy Kopaczovej, aby nastúpil do úradu stáleho predsedu Európskej rady. Rétorika strany je menej bielo-červená a patriotická, no neponúka ani výrazný náznak liberalizmu.
Poľsko je stále výrazne konzervatívnou krajinou, kde otázky potratov a umelého oplodnenia alebo práv LGBT komunity vyvolávajú búrlivé diskusie medzi verejnosťou, politikmi a katolíckou cirkvou. Obe najsilnejšie strany sa však v týchto témach prakticky zhodujú.
Otrávení voliči
Podľa štatistík sa Poliaci nikdy nemali lepšie. Nezamestnanosť klesla na rekordné minimum a ani kríza nezastavila ich ekonomický rast. Odpočúvacie aféry stále úradujúcej vlády OP či nesplnené sľuby Komorowského však spôsobili, že sa verejnosť v máji rozhodla zvoliť zmenu.
Poliaci sú dokonca natoľko znechutení a znudení súčasnou politickou situáciou, že tretie miesto za prvými priečkami titanov v prezidentských voľbách obsadil anitsystémový bývalý hudobník a pankáč Paweł Kukiz.
Jeho nevídaný úspech mnohých šokoval a jeho samotného posmelil, aby sa naň pokúsil nadviazať aj vo voľbách parlamentných. No mágia jeho priamočiareho a neraz vulgárneho slovníka či hesiel plných zmeny bez konkrétnych návrhov celkom rýchlo vyprchala. S každým ďalším prieskumom by zoskupeniu okolo Kukiza odovzdalo hlas menej a menej voličov. Podľa aktuálnych prieskumov sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.
Okrem Kukiza sa karty na poľskej politickej scéne snažia miešať aj ďalšie individuality. Jedným z nich je europoslanec Janusz Korwin-Mikke, nevypočítateľný excentrik, kandidujúci v každých voľbách od prezidentských, parlamentných až po eurovoľby. Naposledy sa predviedol vo zvláštnom svetle, keď v Európskom parlamente počas debaty o integrovanom systéme cestovných lístkov v Európskej únii hajloval so slovami „jedna ríša, jeden národ, jeden lístok“.
Okrem Korwina-Mikkeho sa o svojich pár percent bude uchádzať aj Janusz Palikot, ktorý, mimochodom, tiež kandidoval za prezidenta v májových voľbách. Palikot je známy predovšetkým svojimi kontroverznými výrokmi a akciami od používania rekvizít v podobe svinskej hlavy alebo vibrátora po pitie na verejnosti. V poľštine sa dokonca zaužíval termín „palikotizácia“. Používa sa v pejoratívnom význame v prípade vulgárneho alebo nekonvenčného politického či verejného vystúpenia.
Ľavicu názov nezjednotil
Parlamentné voľby v Poľsku tak budú o víťazstve pravice alebo „pravšej“ pravice. Kto však vo voľbách zaručene nevyhrá, je roztrieštená ľavica, keďže zjednotiť poľskú ľavicu sa nepodarilo ani projektu s jednoznačným názvom Zjednotená ľavica. Ten sa totiž ešte pred voľbami rozdelil minimálne na tri časti, utvorené z mnohých menších existujúcich ľavicových zoskupení, ktoré sa vzájomne nepodporujú.
Dva mesiace pred voľbami by podľa prieskumov Právo a spravodlivosť volilo 35 až 40 percent voličov, druhá Občianska platforma by získala od 25 do 30 percent hlasov. O tom, ktoré ďalšie politické zoskupenia a s akým počtom poslancov budú tvoriť vládnu koalíciu, tak rozhodne predovšetkým hladina frustrácie občanov, keďže žiadna ďalšia strana nemá v Sejme isté miesto.
O vláde na nasledujúce štyri roky môže rozhodnúť rekordne málo Poliakov. Podľa niektorých prieskumov by účasť vo voľbách nemusela presiahnuť 30 percent.