"Predsudky a diskriminácia, nenávisť a vojna môžu spôsobiť len katastrofu a bolesť,“ uviedol čínsky prezident Si Ťin-pching. "Čína sa vždy bude držať cesty mierového rozvoja. Mocnejšia a rozvinutejšia bude silou pre svetový mier. Úprimne dúfame, že všetky krajiny naberú múdrosť a silu z histórie, budú nasledovať mierový rozvoj a spolupracovať pri vytváraní sľubnej budúcnosti,“ citovala Siho agentúra Sin-chua.
Na prehliadke sa zúčastnilo okolo 800 hostí zo zahraničia. Neprišiel však japonský premiér Šinzo Abe, ktorého Čína kritizuje, že sa jasne neospravedlnil za úlohu jeho krajiny v druhej svetovej vojne. Z najznámejších svetových politikov stáli na tribúne ruský prezident Vladimir Putin a šéf OSN Pan Ki-mun. Do Číny však nezavítali západní lídri. Z hláv štátov Európskej únie si prehliadku pozrel len český prezident Miloš Zeman.
"Nevidím na tom nič zlé,“ komentoval už skôr cestu hlavy štátu do Pekingu premiér Bohuslav Sobotka s tým, že prezident vzdá úctu čínskym padlým počas druhej svetovej vojny. Čínsky pohľad na konflikt je však do veľkej miery poznamenaný propagandou. Peking bol na strane Spojencov bojujúcich proti fašizmu, a je nesprávne, že sa na to na Západe neraz zabúda.
Režim však výrazne potláča rolu nacionalistických čínskych vojsk a sústreďuje sa len na to, čo dokázali komunisti. Okrem toho sa prehliadka vojenskej sily súčasnej Číny konala na námestí Tchien-an-men, kde komunisti v roku 1989 krvavo potlačili študentské protesty. Otázkou sú aj budúce úmysly Pekingu.
Územné spory v Juhočínskom a vo Východočínskom mori nie sú zavinené len postojom Číny. Peking však vo viacerých prípadoch ukázal, ako agresívne je schopný sledovať svoje záujmy. Napríklad aj výstavbou umelých ostrovov v Juhočínskom mori. "Neúčasť západných lídrov na prehliadke je viditeľným momentom,“ myslí si expert na čínsku politiku Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire.
"Západ nechce narušiť rovnováhu síl vo východnej Ázii. Účasť jeho vrcholných predstaviteľov by mohla vzbudiť dojem, že sa stavajú na stranu Siho. Nebola to prehliadka, ktorá by ukázala boj spojencov v Ázii počas druhej svetovej vojny. Bola to prehliadka, ktorá demonštruje silu Číny v Ázii,“ povedal pre Pravdu Reardon.
Vláda v Pekingu urobila všetko preto, aby oslavy konca vojny boli perfektné. Zastavila dokonca továrne, aby nebo nad hlavným mestom nezahaľoval smog. "Nie všetko však išlo podľa plánu,“ pripomenula pre Pravdu odborníčka na Čínu Theresa Fallonová z Európskeho inštitútu pre ázijské štúdie. "Ukázalo sa etnické napätie, keď práve v čase prehliadky v regióne Sin-ťiang vypukla ozbrojená vzbura,“ uviedla expertka.
Podľa Fallonovej vojenské ukážky boli pre režim vítanou príležitosťou odviesť pozornosť od problémov. "Sme v časoch, keď zdá byť monopol na moc pre čínskych komunistov pod tlakom. Podčiarkujú to problémy na finančnom trhu, výbuch v Tchien-ťin, ku ktorému viedla korupcia, či pomalší rast hospodárstva. Prehliadka poskytla čínskym lídrom možnosť ukázať vojenskú moc. Bolo to starostlivo pripravené predstavenie, ktoré malo podporiť nacionalizmus, a najmä Komunistickú stranu Číny,“ vyhlásila odborníčka.
Britská televízia BBC uviedla, že na vojenskej prehliadke, ktorá bola najväčšou svojho druhu v Číne, sa zúčastnilo okolo 12-tisíc vojakov. Komunistický režim predviedol tanky, rakety, lietadlá aj vrtuľníky. Z vojenského hľadiska sa však podľa expertov nekonalo žiadne mimoriadne veľké prekvapenie, hoci mnohé zbraňové systémy Peking predstavil na verejnosti po prvý raz. Čína ukázala aj rakety radu Tung-feng, z ktorých niektoré sú schopné zasiahnuť aj americkú základňu Guam v západnom Pacifiku.
Si na prehliadke zároveň oznámil, že ukrojí z čínskej armády, ktorá je s počtom 2,3 milióna vojakov a vojačiek najväčšou na svete. V ozbrojených silách by mali byť do roku 2017 "len“ približne dva milióny ľudí. Čína však podporí modernizáciu armády a bude viac investovať do vojenských technológií.