Mnohí už niekoľko rokov prechádzajú hranice do Libanonu, Jordánska a Turecka. Ich cesty do iných arabských štátov, najmä v oblasti Perzského zálivu, však nie sú také priamočiare. Problém analyzuje BBC.
Sýrčania môžu oficiálne žiadať o turistické víza alebo o pracovné povolenie, aby mohli vstúpiť do niektorého zo štátov Perzského zálivu. Je to však nákladný proces a panuje tiež rozšírený názor, že mnohé štáty v tejto oblasti majú nepísané obmedzujúce pravidlá, ktoré Sýrčanom prideľovanie víz komplikujú.
Úspešnejší bývajú Sýrčania, ktorí už v niektorej z krajín Perzského zálivu sú a predlžujú si tam pobyt, alebo tí, ktorí majú v danej krajine rodinu. Osobám s obmedzenými prostriedkami komplikuje situáciu už len geografická vzdialenosť medzi Sýriou a krajinami Perzského zálivu. Bez víza nemôžu obyvatelia Sýrie počítať s povolením na vstup do žiadnej arabskej krajiny okrem Alžírska, Mauritánie, Sudánu a Jemenu, podotýka server BBC.
Foto: SITA/AP, Muhammed Muheisen
Búrlivá debata na sociálnych sieťach
Relatívne bohatstvo a nie až taká veľká vzdialenosť krajín od Sýrie vyvolávajú na sociálnych sieťach otázku, či práve tieto štáty nemajú väčšiu povinnosť než Európa prijímať Sýrčanov, ktorí trpia vyše štyri roky trvajúcim konfliktom a vznikom islamistických skupín vo svojej vlasti.
Arabský hashtag na Twitteri „Prijatie sýrskych utečencov je povinnosťou krajín Zálivu“ bol v poslednom týždni zdieľaný viac ako 33-tisíc krát. Užívatelia siete posielajú emotívne fotografie, ktoré ilustrujú kritickú situáciu sýrskych utečencov. Sú na nich ľudia, ktorí sa utopili v mori, deti prenášané cez ostnatý drôt alebo rodiny žijúce na ulici.
Facebooková stránka s názvom Sýrske spoločenstvo v Dánsku ukazuje video s migrantmi, ktorým dovolili vstúpiť z maďarskej strany do Rakúska, čo priviedlonútilo jedného z užívateľov siete k otázke: „Ako sa mohlo stať, že sme utiekli z oblasti našich moslimských bratov, ktorí by za nás mali mať väčšiu zodpovednosť, než krajiny, ktoré sú opisované ako krajiny nevercov?“ Iný užívateľ na to odpovedal: „Prisahám pri Všemohúcom Bohu, že sú to Arabi, kto sú bezverci.“
Viac o téme utečencov.
Hitom je karikatúra arabského denníka
Táto skutočnosť upútala pozornosť regionálnej tlače a niektorých politikov. Saudskoarabský denník Noviny Mekky vydal karikatúru – široko zdieľanú v sociálnych médiách, ktorá ukazuje muža v tradičnom odeve, aký sa nosí v krajinách Perzského zálivu. Díva sa z dverí oplotených ostnatým drôtom a ukazuje na dvere s vlajkou Európskej únie. Obrázok sprevádza text: „Prečo ich nepustíte dnu, vy nevychovanci?“
Veliteľ opozičnej Slobodnej sýrskej armády Rijád Asad preposlal na svojom Twitterovom účte fotku utečencov, ktorú na sieť umiestnil bývalý kuvajtský poslanec, a pridal nasledujúci komentár: „Ach, krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu, toto sú nevinní ľudia, a prisahám, že oni si najviac zaslúžia miliardy vo forme pomoci a darov“.
عالم ما عندها مروّة #أزمة_اللاجئين #كارتون @jabertoon #صحيفة_مكة pic.twitter.com/BjzKI4TfQd
— صحيفة مكة (@makkahnp) 1. Září 2015
Problém so zamestnaním a občianstvom
Napriek mnohým volaniam zo sociálnych sietí nie je pravdepodobné, žeby štáty v Perzskom zálive zmenili postoj k sýrskym utečencom.
Z hľadiska zamestnanosti je vo väčšine štátov Perzského zálivu, ako je Kuvajt, Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty, trendom spoliehať sa na migrujúcich pracovníkov z juhovýchodnej Ázie a indického subkontinentu, najmä pokiaľ ide o nekvalifikovanú prácu.
Arabi, ktorí nepochádzajú z krajín Perzského zálivu, sa dostávajú na stredne kvalifikované pracovné miesta, napríklad v oblasti vzdelávania a zdravia. Prekážkam však čelia tam, kde sa saudskoarabské a kuvajtské úrady snažia uprednostniť zamestnávanie miestnych obyvateľov.
Nepôvodným obyvateľom robí ťažkosti aj fakt, že je takmer nemožné získať v týchto krajinách občianstvo. V roku 2012 Kuvajt dokonca oznámil oficiálnu stratégiu, podľa ktorej v nasledujúcich desiatich rokoch zníži počet zahraničných pracovníkov v emiráte o milión.