Rusko sa vyhýba nastavenej pasci v Sýrii

Podobne, ako majú dnes USA v Čiernom mori v Rumunsku a na Jadrane v Albánsku. Rusko sa však vyhýba nastavenej pasci v Sýrii, do ktorej by mohlo spadnúť v prípade nasadenia vlastných jednotiek do boja s radikálmi z Islamského štátu (IŠ). Zobralo by tak na seba časť zodpovednosti za doteraz slabé výsledky medzinárodnej koalície vedenej USA a hlavne za vyvolaný exodus Sýrčanov do Európy.

To, že vlnu špekulácií vyvolala snaha vtiahnuť do konfliktu s IŠ aj Moskvu, potvrdzujú aj slová hovorcu Pentagónu Petra Cooka, podľa ktorého „privítame každého, kto chce pomôcť koalícii 60 krajín proti IŠ“. Ako dodal, mal na mysli konkrétne Rusko, keď reagoval na hypotetickú otázku o ruskej účasti v koalícii.

„Ruskí vojaci a letectvo sú na území kontrolovanom režimom Asada. Konkrétne na leteckej základni neďaleko Damasku,“ odštartoval minulý týždeň v pondelok hystériu izraelský portál Ynet s tým, že Rusi sa zúčastnia na bojoch proti ozbrojencom z IŠ. Odvolávajúc sa na svoj zdroj Ynet tvrdil, že v „najbližších týždňoch bude smerovať do Sýrie niekoľko tisíc ruských vojakov vrátane poradcov, inštruktorov, príslušníkov protileteckej obrany a pilotov bojových lietadiel“.

Pravda je, že neďaleko letiska v Latákíji postavili Rusi ubytovacie kontajnery a ako informovala agentúra Reuters, požiadali Grécko a Bulharsko o letecký koridor pre zásobovacie lietadlá do 24. septembra. Washington následne reagoval nátlakom na oslovené krajiny. Zatiaľ čo v prípade Atén podľa Reuters Američania pravdepodobne nepochodili, Sofia dala na ich „rady“.

Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na spravodajský server gréckeho denníka Kathimerini uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie Bulharska „budú ruské lietadlá humanitárnu pomoc pre Sýriu dopravovať cez Irán a otázka o využití gréckeho vzdušného priestoru sa stala bezpredmetnou“.

„Podporujeme, podporovali sme a budeme podporovať Sýriu v jej boji proti teroristickej hrozbe,“ povedala najnovšie v rozhovore pre New York Times Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia s tým, že „vojenská pomoc je v súlade s návrhom prezidenta Putina o zjednotení rozličných strán v zápase s Islamským štátom“.

Zároveň informovala, že Moskva už o tom upovedomila Washington. Rusko netají ani dodávky zbraní do Sýrie, čo napríklad potvrdzujú zverejnené snímky ruského nákladného plavidla z oblasti Bosporu, ktoré nielen v podpalubí, ale aj na nezamaskovanej palube viezlo vojenskú techniku.

Podľa írskeho politológa Briana McDonalda, citovaného agentúrou RIA Novosti, práve spomínaný ruský plán vytvoriť vlastnú novú protiteroristickú koalíciu vzbudzuje obavy Washingtonu. Konkrétne o. i. výsledky nedávnych kontaktov Ruska a Saudskej Arábie.

„Neexistuje žiaden nárast ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii. Tá tam bola vždy. A tak vzniká otázka, prečo odrazu toľko kriku okolo Rusov v Sýrii? Možno chcú USA tak odpútať pozornosť od migračnej krízy v Európe, ktorú sami zapríčinili, alebo chcú schladiť kroky Arabov smerom k prímeriu s Moskvou. A možno jedno aj druhé,“ špekuluje McDonald.

Na správnu mieru sa celú situáciu pokúšajú dať noviny The Financial Times, ktoré síce konštatujú zvyšujúcu sa ruskú podporu režimu Bašára Asada, ale na druhej strane je podľa nich „predčasné tvrdiť, že by to potvrdzovalo akúkoľvek zmenu politiky“. Washington však sotva potešia hlasy, ktoré namiesto „pochovávania“ Asada rátajú s ním aj naďalej. Najnovšie sa v tomto smere prezentoval v utorok šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz.

„Prioritou je boj proti terorizmu. Nebude však možný bez mocností, ako je Rusko a Irán. Potrebujeme preto pragmatický spoločný postoj, vrátane zapojenia Asada do boja proti teroru Islamského štátu,“ vyhlásil Kurz počas terajšej návštevy Teheránu, kde sprevádza prezidenta Heinza Fischera.