Má ísť o imigrantov, ktorí sa momentálne nachádzajú v Grécku, Taliansku a Maďarsku. Juncker spresnil, že spolu by sa malo prerozdeliť 160-tisíc osôb. Prerozdelenie 40-tisíc žiadateľov o azyl navrhla komisia už v máji. Záväzné kvóty však niektoré krajiny vrátane Slovenska či Česka odmietli, čo západné krajiny označujú ako škandalózny postoj.
Juncker, ktorý veľkú časť svojho prejavu o stave Európskej únie venoval súčasnej migračnej kríze, vyhlásil, že je potrebné otvoriť legálne cesty pre migráciu do Európy. Príslušnú legislatívu navrhne komisia na začiatku budúceho roka. Oznámil tiež, že Európska komisia do konca roka navrhne zmenu agenúry Frontex na skutočnú európsku službu ochrany pozemnej i námornej hranice. Ohlásil tiež spoločný európsky zoznam bezpečných krajín, ktorý štátom dvadsaťosmičky umožní rýchlejšie riešiť žiadosti o azyl.
Za môjho pôsobenia sa Schengen neskončí
Juncker zdôraznil, že počas jeho pôsobenia neskončí schengenský priestor voľného pohybu osôb. Reachoval tak na pochybnosti o budúcnosti tohto mechanizmu, ktoré vyvoláva súčasný príval utečencov na európsky kontinent.
Podľa Junckerových slov medzi štátmi, ktoré migračná kríza najviac zasiahla, patrí Grécko, Maďarsko a Taliansko a nie je možné ju ponechať svojmu osudu. Je nutné konať „rozhodne a koordinovane“ medzi členskými štátmi EÚ i v inštitúciách únie, zdôraznil Juncker. Riešenie utečeneckej krízy je podľa neho súčasnou hlavnou prioritou EÚ.
Juncker pripomenul odchody ľudí z Československa
Európania by si mali uvedomiť, že Európa je kontinent, v ktorom bol takmer každý niekedy utečencom, vyhlásil v úvode svojho vystúpenia Juncker. Zmienil sa pritom aj o tom, že z Československa odišlo mnoho ľudí za komunistického režimu na Západ.
Foto: Reuters, VINCENT KESSLER
„My Európania by sme mali vedieť a nikdy nezabúdať, prečo právo na azyl je jedným zo základných a najvýznamnejších práv. Nesmieme na to zabúdať,“ zdôraznil Juncker. Zároveň varoval, že situácia v EÚ nie je teraz dobrá, pretože je nejednotná. „To sa musí zmeniť,“ vyhlásil.
Juncker pripustil, že ani bohatá Európa nemôže prijať všetkých utečencov. Zdôraznil však, že utečenci zatiaľ tvoria len zlomok percenta ľudí žijúcich v EÚ, kým napríklad v chudobnejšom Libanone je ich až 25 percent. „Čo sme to za ľudia, že toto nedokážeme porovnať?“ vyhlásil Juncker, ktorého prejav občas prerušoval potlesk časti europoslancov, ale aj výkriky odporcov a euroskeptikov.
Európa musí chrániť ľudí pred Islamským štátom
Príliš skromný je podľa Junckera doterajší záväzok EÚ prijať 22-tisíc utečencov z Libanonu, Jordánska a Turecka. Povinnosťou Európy je podľa neho predovšetkým prijať ľudí, ktorí utekajú pred Islamským štátom.
Juncker v súvislosti s migračnou krízou upozornil na situáciu v Sýrii a zdôraznil, že bez silnejšej zahraničnej politiky EÚ sa neskončí kríza v Sýrii ani príliv utečencov. Vyzval okrem iného k zriadeniu fondu na pomoc africkým krajinám.
Juncker: Porošenka musíme podporiť
Juncker sa v europarlamente vyslovil aj za bezvízový styk s krajinami EÚ pre občanov Ukrajiny, ak krajina splní potrebné podmienky. V jasnom odkaze Rusku dal tiež najavo, že východné hranice únie sú nedotknuteľné.
Európska únia podľa Junckera podporuje demokratické snahy ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. „Toho človeka musíme podporiť. Pretože má odvahu konať. A v jeho krajine to nie je jednoduché,“ povedal Juncker.
Juncker dal tiež jednoznačne najavo, že hranice členských krajín na východe EÚ, napríklad trojica pobaltských štátov, sú „nedotknuteľné“. „Chcem, aby toto v Moskve pochopili veľmi jasne,“ povedal Juncker a zdôraznil, že Pobaltie a Poľsko sú významní členovia EÚ a tá s nimi bude solidárna, ak by ich hranice boli ohrozené.
Európska komisia navrhuje premiestniť 160 000 utečencov, pre Slovensko by núdzová relokácia 120 000 utečencov z Grécka, Talianska, Maďarska do ostatných členských štátov znamenala prijatie 1 502 utečencov. Vyplýva to z návrhu konkrétnych opatrení na riešenie utečeneckej krízy, ktorý v stredu predstavila Európska komisia.
Informoval o tom Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku. Podľa EK z 1 502 utečencov by sa 195 premiestnilo z Talianska, 631 z Grécka a 676 z Maďarska. „Ak tomu prirátame 785 migrantov z májového návrhu, Slovensko by zo 160-tisíc utečencov malo prijať celkovo 2 287 utečencov,“ uvádza Králik.
Jedným z opatrení je spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, ktorý umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. V súčasnosti každý štát rozhoduje samostatne o tom, ktorá krajina pôvodu je bezpečná a ktorá nie. Komisia navrhuje, aby sa na zoznam bezpečných krajín zaradili Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Srbsko a Turecko.