Vzájomné obviňovanie
Kríza je testom pre Európsku úniu, ktorej členské krajiny sa doteraz nedokázali zhodnúť na jednoznačnom spoločnom postupe. Ministri financií únie v piatok rokovali aj o tom, aké náklady si súčasná situácia vyžiada. V prvom rade sa však v EÚ stupňujú obvinenia, kto za krízu môže. V nedeľu prekročilo srbsko-maďarskú hranicu 5 809 migrantov, čo je nový denný rekord. (Viac čítajte v správe V Maďarsku a Rakúsku zaznamenávajú rekordný počet utečencov.) Budapešť pokračuje vo výstavbe plota. Od zajtra budú platiť v Maďarsku zákony, na základe ktorých za ilegálny vstup na územie a poškodenie hraničnej stavby bude hroziť niekoľkoročné väzenie. Týka sa to utečencov, ako aj ľudí, ktorí by im chceli pomôcť dostať sa cez plot.
Maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre nemecký denník Bild vyhlásil, že únia by mala vyčleniť tri miliardy na pomoc krajinám ako Turecko, Libanon a Jordánsko, ktoré majú na svojom území státisíce utečencov najmä zo Sýrie. Predseda vlády tiež uviedol, že výstavba plota zastaví migrantov, ktorí sa budú musieť pobrať späť. Orbán tvrdí, že väčšina z prichádzajúcich už neuteká pred konfliktom, ale len hľadá lepší život. Podľa maďarského premiéra nikto nemá automatické právo na nemecký či švédsky ekonomický štandard.
"Európski lídri teraz žijú v snovom svete. Nemajú šajnu o skutočných rizikách, ktoré pre nás imigranti znamenajú,“ vyhlásil Orbán pre Bild a povedal, že Nemecko spravilo chybu, keď oznámilo, že utečencov prijme. "Dovtedy sme síce s problémami, ale predsa len zvládali situáciu. Potom nastal chaos,“ povedal premiér.
Rakúsky kancelár Werner Faymann prirovnal maďarskú utečeneckú politiku k tomu, čo robili nacisti Židom. Politik to vyhlásil pre nemecký magazín Der Spiegel. Narážal na incident, keď Maďari 3.septembra naložili do vlaku utečencov s tým, že ich odvezú na hranicu s Rakúskom. V skutočnosti však skončili v záchytnom tábore. "Strčiť utečencov do vlakov a poslať ich niekam úplne inam, ako si myslia, že idú, nám pripomína najtemnejšou kapitolu európskej histórie,“ povedal Faymann pre Der Spiegel. "Lživá kampaň voči nám trvá už týždne,“ reagoval na tieto slová maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a predvolal si rakúskeho veľvyslanca na vysvetlenie.
Nájde sa dohoda?
V atmosfére vzájomných výčitiek a chaosu budú ministri vnútra Európskej únie v pondelok rozhodovať o návrhu Európskej komisie (EK), ktorý ráta s prerozdelením 160-tisíc utečencov z Talianska, Grécka a Maďarska. Ak sa nedohodnú, malo by nasledovať zvolanie summitu lídrov únie.
EK minulý týždeň zverejnila zoznam bezpečných krajín, ktorých občania by boli v EÚ vybavení v zrýchlenom azylovom konaní. Únia tiež posilní systém takzvaných hotspotov v prijímacích krajinách na identifikáciu a registráciu utečencov a prichádza s finančnou pomocou v objeme 1,8 miliardy eur pre Afriku na posilnenie stability a riešenie príčin migrácie. Hlavnou verejnou témou však zostáva povinné prerozdelenie utečencov, keď by Slovensko malo v najbližších dvoch rokoch prijať 2 287 ľudí. "Kvóty sú falošným gestom,“ vyhlásil v sobotu v RTVS minister vnútra Robert Kaliňák. Visegrádska štvorka, teda Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, už skôr prijala vyhlásenie, podľa ktorého krajiny odmietajú povinné prerozdelenie. V rámci európskej solidarity však stredná Európa ponúka svoje personálne a finančné kapacity. V4 tiež tvrdí, že utečenci môžu predstavovať bezpečnostný problém a žiadna krajina predsa na svoje územie nemôže prijať ľudí, ktorých nepozná a nevie integrovať.
Ako by mal fungovať systém
"Ak má niekto predstavu, že sa k nám budú žiadatelia o azyl presúvať živelne a bez bližšieho skúmania, tak je na omyle,“ reagoval Andrej Králik, hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Rovnako je nesprávna predstava, že by sa mali premiestňovať ekonomickí migranti. Pôjde výlučne o utečencov, ktorým v ich krajinách hrozí smrť alebo iná vážna ujma. Relokácia sa bude týkať len utečencov z krajín, kde miera udeľovania azylovej ochrany prekračuje 75 %. V súčasnosti toto kritérium spĺňajú tri krajiny – Sýria, Eritrea a Irak,“ uviedol pre Pravdu Králik. Podľa hovorcu sa pri premiestňovaní bude prihliadať na čo najlepšie vyhliadky utečenca na integráciu v hostiteľskej krajine. Členský štát, z ktorého územia sa budú utečenci premiestňovať, teda Taliansko, Grécko a Maďarsko, určí jednotlivých žiadateľov, ktorí by mali byť presunutí do hostiteľských krajín.
"Prednosť dostanú najviac zraniteľné skupiny. To sú predovšetkým ženy, mladiství či rodiny s deťmi. Členské štáty budú povinné zabezpečiť, aby sa rodiny nedelili, ale premiestňovali do tej istej krajiny,“ vysvetlil Králik. "Pri rozhodovaní o tom, do ktorého štátu sa utečenec premiestni, sa zohľadnia špecifické okolnosti, ako sú napríklad jazykové znalosti, vzdelanie či profesia a znalosti utečenca. Budú sa brať do úvahy aj rodinné, kultúrne a sociálne väzby, ktoré by mohli uľahčiť integráciu v hostiteľskej krajine. Každý členský štát na tento účel vymenuje styčného úradníka, ktorý bude nápomocný v procese identifikácie vhodných utečencov,“ pripomenul hovorca.
Riaditeľ Európskeho inštitútu pre bezpečnosť a spravodlivosť Christian Kaunert tvrdí, že prípadné premiestňovanie utečencov bude určite veľkou výzvou pre úniu. "Pôjdu aj do krajín, kde by pravdepodobne nechceli byť,“ povedal pre Pravdu expert z univerzity v Dundee. Podľa Kaunerta projekt môže fungovať len v prípade úplného zjednotenia azylového systému v rámci EÚ. "V opačnom prípade budú jedni utečenci na tom lepši ako iní. Bude to zámienkou, aby z niektorých krajín odchádzali,“ uviedol Kaunert.