Európska komisia označila výsledok rokovaní za prvý spoločný krok v riešení utečeneckej krízy. Komisia uviedla, že oceňuje ochotu väčšiny členských krajín dohodnúť sa na prerozdelení 120-tisíc utečencov.
„Závery (ministerskej) rady neboli prijaté,“ povedal Kaliňák. Odmietol tak niekoľko hodín staré slová svojich kolegov z Nemecka a Francúzska o tom, že dospelik rámcovej dohode. „Ku konsenzu nedošlo, bolo viac krajín, ktoré nesúhlasili. Neboli sme to len my alebo Česká republika, ale aj ďalšie krajiny,“ dodal Kaliňák.
Kvóty po novom odmietlo aj Rumunsko, napriek tomu, že keď sa jednalo o rozdelenie 40-tisíc utečencov, súhlasilo s prijatím 1785 ľudí. Proti prijatiu 4 600 ďalších utečencov sa stavia s odporom. „Rumunsko nie je xenofóbne, ani autistické, prajeme si prispieť k vyriešeniu krízy, musí však byť jasné, akým spôsobom,“ povedal rumunský prezident Klaus Iohannis.
Potvrdili dohodu z júla
Ministri sa však v zásade a s konečnou platnosťou dohodli na prerozdelení 40-tisíc utečencov, a to na základe dohody z júla. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov tak bude z Talianska a Grécka do ostatných krajín únie presťahovaných 40-tisíc žiadateľov o azyl.
„Slovensko na tomto základe prijme 100 ľudí. K žiadnym ďalším dohodám o povinných kvótach zatiaľ nedošlo. Slovensko ich odmieta, pretože nebudú fungovať a neriešia podstatu problému,“ uvádza sa vo vyjadrení ministra Kaliňáka, ktoré tlmočil šéf tlačového odboru kancelárie MV SR Ivan Netík.
Dohadovanie nekončí
Rokovania budú podľa Asselborna pokračovať s tým, že rozhodnúť by sa malo na ďalšie ministerskej schôdzke 8. októbra. Kaliňák je rovnako ako jeho český kolega Milan Chovanec presvedčený o tom, že o otázke kvót by mal rozhodovať summit EÚ.
„Keď aj ostatní ministri vnútra hovoria, že táto téma je o Európskej únii, musia o nej hovoriť lídri európskych krajín. To je podľa mňa rozhodujúce,“ myslí si Kaliňák. Snaha „obísť summit“ je podľa neho prejavom „strachu z pravdy“ zo strany niektorých členských krajín.
Schôdzku premiérov a prezidentov EÚ môže zvolať predseda týchto rokovaní Donald Tusk. Ten dal už pred dnešnou ministerskou radou najavo, že tak urobí, ak krajiny v utorok nepodporia návrhy Európskej komisie.
Pozrite si live prenos ČTK z diania okolo utečencov
Z návrhu záverečného vyhlásenia k utorkovej ministerskej schôdzi vyplýva, že EÚ sa chce popri spomínanom prerozdelení až 120-tisíc utečencov v rámci európskeho bloku viac zamerať na pomoc utečencom v blízkovýchodných krajinách, ako sú Irak, Jordánsko, Libanon a tiež Turecko. Práve Turecko je kvôli svojej geografickej polohe na hraniciach konfliktnej oblasti považované za hlavného partnera utečeneckej krízy.
EÚ sa dohodla aj na tom, že v súvislosti s azylovým procesom bude všetky balkánske štáty považovať za takzvané bezpečné krajiny. Postavenie Turecka zatiaľ vyjasnené nebolo.
Podľa rakúskej ministerky vnútra Johanny Miklovej-Leitnerovej nesie za súčasný rozsah utečeneckej krízy spoluvinu predovšetkým Nemecko. Tisíce ľudí sa totiž vydali na cestu po tom, čo Nemecko ustúpilo od takzvaných dublinských azylových pravidiel. Tie počítajú s tým, že azylové žiadosti vybavujú tie únijné krajiny, do ktorých utečenci vstúpia ako do prvých.
Stretnutie sprevádzala demonštrácia
Pred budovou v Bruseli, v ktorej sa na rokovaniach stretli ministri z krajín EÚ, demonštrovali migranti a ich podporovatelia.
Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
Hraničné kontroly
Po víkendovom oznámení Nemecka, že pre migračnú vlnu dočasne obnovuje kontroly na hraniciach, prikročilo k podobnému opatreniu Rakúsko, Slovensko aj Česko.
Maďarsko pri hranici so Srbskom v pásme širokom 20 kilometrov uzavrelo vzdušný priestor, obmedzenie platí do výšky 1350 metrov. Na hraničnom priechode tiež umiestnili vagón obtorený z jednej strany žiletkovým drôtom.
Od utorkového rána maďarskí policajti blokovali hlavný priechod na srbsko-maďarskej hranici, nasadili tam aj vojakov s puškami Kalašnikov a pátracími psami. Po novom údajne dovoľujú malým skupinám utečencov vstupovať do krajiny. Čakajú na nich autobusy, ktoré ich majú odvážať do registračných stredísk.
Český prezident Miloš Zeman podporuje návrh ministra obrany, aby českú hranicu strážili spoločné hliadky polície a armády. „Ak mohla maďarská vláda povolať armádu, Nemci uzavrieť hranice s Rakúskom a tiež Dánsko obmedziť priechod cez hranicu s Nemeckom, myslím si, že by sme tiež mali urobiť podobné opatrenia. Je zrejmé, že keď teraz nepovedie trasa z Maďarska do nemecka cez Rakúsko, povedie cez Českú republiku,“ varoval Zeman.
Podľa premiéra Bohuslava Sobotku dočasné opatrenia na hraniciach problém migrácie neriešia. Nie sú totiž zaistené vonkajšie hranice schengenského priestoru. Česko preto podporuje opatrenia k ochrane európskych hraníc.
Slovensko kvóty odmieta
Ministri taktiež potvrdili na jar dohodnuté dobrovoľné prerozdelenie 40-tisíc žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka.
Slovensko a ďalšie štáty visegrádskej skupiny (V4) stále odmietajú návrhy na povinné prerozdeľovanie žiadateľov o azyl podľa kvót.
Slovensko sa teraz na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom zameriava na prevádzačov migrantov, preto napríklad viac monitoruje a kontroluje podozrivé vozidlá. V Bruseli to novinárom povedal slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. Reagoval tak na niektoré informácie, ktoré hovorili o tom, že Slovensko na migračnú krízu reagovalo obnovením hraničných kontrol tak, ako to urobilo Nemecko.
„Nerobíme klasické kontroly podľa schengenských pravidiel, nie je to dočasné zavedenie kontrol,“ odmietol túto interpretáciu Kaliňák, „klasická prevádzka osobných áut nie je obmedzovaná, to nebol cieľ“. Slovensko podľa neho zvýšilo policajnú prítomnosť na hraniciach, a to vrátane ich „zelenej časti“.
Kaliňák tiež uviedol, že na nevyhnutnosť podobného kroku ako adekvátnej reakcie na rozhodnutie Nemecka sa v nedeľu dohodol s českým kolegom Milanom Chovancom. Zavedenie kontrol na nemecko-rakúskych hraniciach môže podľa neho znamenať vyšší tlak na slovenské i české hranice.
Ako dlho bude táto podoba postupu udržovaná však nevedel Kaliňák odhadnúť. Bude podľa neho záležať predovšetkým na konkrétnej situácii. „Už posledné tri mesiace sa pravidelne prispôsobujeme situácii. Podľa toho, ako idú migračné toky,“ poznamenal Kaliňák. Česká republika ani Slovensko nemali pôvodne kapacity na stráženie vnútornej hranice schengenského priestoru. Kaliňák pripomenul, že pre Českú republiku musí byť monitoring dlhej hranice s Rakúskom mimoriadne náročným krokom.