Utečenci: Európa ešte bude hľadať kompromis

, , 17.09.2015 07:00
utečenci
Skupina zaistených utečencov v chorvátskom meste Tovarnik, ktorí prišli zo Srbska. Autor: ,

Jedni odmietajú kvóty, iní zatvárajú hranice. Štáty Európskej únie sa v utečeneckej kríze pohybujú medzi extrémami. Je však predsa možné, že postúpia v riešení aspoň trochu dopredu?

Niektoré náznaky tu sú. Nemecká kancelárka Angela Merkelová odmietla hrozbu, že krajiny, ktoré nechcú povinné prerozdelenie utečencov, by mohli prísť o eurofondy. Naznačil to jej minister vnútra Thomas de Maiziere s tým, že tvrdil, že to spomenul už aj predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker. Eurokomisia to však okamžite odmietla a proti je aj Merkelová.

"Nemyslím si, že hrozby sú správnou cestou k dohode,“ vyhlásila nemecká kanclárka na tlačovej konferencii s rakúskym kolegom Wernerom Faymannom.

Z EK však znie aj to, že východoeurópske štáty by mali byť solidárnejšie. Upozornil na to člen Európskej komisie na stretnutí s vybranými médiami, medzi ktorými bol v Bruseli aj denník Pravda. Eurokomisár, ktorý si neželal byť menovaný, vyslovil znepokojenie nad nedostatkom solidarity niektorých krajín, čo nesúhlasia so systémom povinného prerozdelenia utečencov. Komisár zdôraznil, že je ohrozený európsky projekt.

"EÚ nebude nikdy fungovať, ak niekto bude len niečo požadovať, a podľa vlastnej potreby niečomu brániť,“ poznamenal v súvislosti s odmietaním kvót a v narážke na to, že členstvo v únii znamená finančný prínos pre východoeurópske krajiny. "EÚ nie je bankomat. EÚ nie je poisťovacia spoločnosť. EÚ je spoločenstvo, v ktorom si členovia musia vážiť zásadu solidarity,“ podčiarkol eurokomisár zo západnej časti únie.

Politici sa stretnú

Merkelová žiada lídrov EÚ, aby sa zišli na summite k utečeneckej kríze. Rovnako ho chce aj Rakúsko a verejne na jeho zvolanie vyzval aj slovenský premiér Robert Fico. Už vo štvrtok by mal o jeho konaní rozhodnúť stály predseda Európskej rady Donald Tusk. Schôdzka by sa však nemala zaoberať kvótami, ale tým, ako prílev utečencov zastaviť. Merkelová tvrdí, že je potrebné, aby EÚ obnovila európskeho ducha.

Mimoriadne sa na budúci utorok stretnú ministri vnútra. Summit zvolalo luxemburské predsedníctvo EÚ. V pondelok sa ministri na kvótach nezhodli. Povinné prerozdelenie 160-tisíc utečencov odmietajú štáty ako Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko či Lotyšsko. Tieto krajiny by mohli byť prehlasované na ministerskej schôdzke, nie je však zatiaľ jasné, či sa bude o kvótach rozhodovať týmto spôsobom. Podľa viacerých expertov to momentálne vyzerá tak, že krajiny ako Nemecko dávajú stále väčší dôraz na to, aby sa EÚ zaoberala koreňmi problémov, ochranou hraníc aj väčším dôrazom na to, či v prípade migrantov ide o utečencov, alebo jednoducho o ľudí, ktorí z ekonomických dôvodov hľadajú lepší život. Nemecko už skôr vyhlásilo, že azylanti si nemôžu vyberať, kde budú v Európe žiť.

Merkelová však tvrdí, že neľutuje rozhodnutie, ktoré urobila, keď sa rozhodla pre utečencov otvoriť hranice. "Neboli by sme takou krajinou, akou sme, ak by sme sa začali ospravedlňovať za to, že sme v stave núdze ukázali priateľskú tvár,“ povedala nemecká kancelárka.

Čo chce Nemecko?

Expert na migráciu Timo Lochocki tvrdí, že keď Nemecko otvorilo hranice, aj keď ich privrelo, sledovalo tým v zásade jeden cieľ. Predpokladá sa, že Berlín bude v tomto roku riešiť 800-tisíc žiadostí o azyl. Dokonca je možné, že to bude až jeden milión.

"Keď Nemecko hranice otvorilo, tak hovorilo, že áno, že môže prijať taký veľký počet utečencov. Ale chce, aby sa s oveľa menšími počtami pridali ďalší. Keď ich zase privrelo, tak to bol náznak, že to postupne bude zvládať, ale potrebuje si vydýchnuť, potrebuje pomoc,“ uviedol pre Pravdu Lochocki. Možným aspoň dočasným riešením, čo sa týka kvót, by mohol byť aj návrh Európskej komisie. Podľa neho by sa krajina mohla na rok s prijatím utečencov vykúpiť, keď svoju pozíciu vysvetlí a zaplatí 0,002 percenta svojho HDP.

Náznaky kompromisu teda existujú, či sa skutočne zrodí, je otázne. Podľa slovenských vládnych aj opozičných politikov by si štáty sami mali vybrať, akých utečencov začlenia do spoločnosti, aby sa im krajina v budúcnosti stala domovom, kde chcú žiť, pracovať a vychovávať svoje deti. Zaznelo to v stredu v slovenskom parlamente.

Slovenský postoj

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zdôraznil, že Slovensko je solidárny a zodpovedný člen EÚ. "Odmietam obvinenia, že nie sme solidárni. Slovensko vždy pomohlo ľuďom v núdzi. Odmietam zneužívanie migračnej krízy na šírenie nenávisti a na útoky na ľudí inej farby pleti alebo vierovyznania,” vyhlásil. Podľa šéfa diplomacie má súčasná kríza sociálne, ekonomické či bezpečnostné aspekty, a preto nemôže byť riešená administratívne a direktívne. Lajčák uviedol, že Slovensko by síce mohlo prijať navrhnuté kvóty, ale utečenci by do niekoľkých týždňov odišli. Minister zahraničných vecí tvrdí, že by išlo o falošnú solidaritu, čo dokazujú aj štatistiky, týkajúce sa migrantov na Slovensku.

"Od začiatku júla požiadalo o azyl na Slovensku 130 ľudí. Iba 28 z nich je stále na Slovensku,” spresnil Lajčák. Zo všetkých ľudí, čo doteraz dostali na Slovensku azyl, žije u nás podľa štatistík iba 26 percent.

Viacerí opoziční politici vytýkali premiérovi Robertovi Ficovi, že straší občanov. Šéf Most-Híd Bela Bugár vyzval politikov, aby ľudí nestrašili. "Strach je živnou pôdou extrémistov. Našou úlohou je rozptýliť ich strach, pochybnosti. Občania od nás očakávajú riešenia, zodpovedné návrhy,“ uviedol politik.

Fico vyhlásil, že prioritou pri hľadaní riešení migračnej krízy je pre vládu bezpečnosť slovenských občanov. „Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia,“ vyhlásil Fico. Opozíciu upozornil, že sú na jednej lodi. "Je jedno, či sedíme v opozícii alebo vo vláde, táto krajina je ohrozená a bude ohrozený každý z nás,” začal predseda vlády svoje vystúpenie.

Podľa premiéra nemôžeme ignorovať vlastné spravodajské informácie alebo informácie z médií. „Napríklad britské správy, že do prúdu utečencov vyslal Islamský štát štyritisíc ľudí. Toto nie je paranoja, ale zodpovedná opatrnosť,“ zdôraznil. Podľa neho nikto z vlády nehovorí, že čo imigrant, to terorista. Predseda vlády varoval, že nebude rešpektovať hlasovanie o kvótach. "Ak padne o nich rozhodnutie napriek nášmu nesúhlasu, musíme využiť všetky právne prostriedky na vlastnú ochranu a dopredu hovorím, nebudeme súhlasiť s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny. Nikto nám nebude nanucovať diktátom, čo Slovensko má alebo nemá robiť,"uviedol Fi­co.

Je diskutabilné, nakoľko sú správy o využívaní utečencov reálne. Číslo štyritisíc sa objavilo už v januári na spravodajskej stránke buzzfeed.com. Reportéri sa odvolávali na vyjadrenie údajného operatívca islamistov, ktorý vraj posiela teroristov do Európy.

"Momentálne nemáme konkrétne dôkazy, že by boli niektorí utečenci prichádzajúci z Blízkeho východu alebo Afriky teroristi,“ uviedol pred týždňom pre denník Bild šéf nemeckej tajnej služby Gerhard Schindler.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#utečenci #kvóty pre cudzincov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
40,99
Kytica pre pána červené ruže a hypericum

Kytica pre pána červené ruže a hypericum

23,99
Dôkaz lásky krémový

Dôkaz lásky krémový

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk