Kancelárka tak reagovala na ruskú výzvu adresovanú hlavne USA na spoluprácu, aby sa tak obe krajiny vyhli „náhodným a neplánovaným incidentom“, pretože Rusko uskutočňuje pri pobreží Sýrie námorné cvičenia a USA podnikajú v sýrskom vzdušnom priestore nálety proti pozíciám extrémistickej organizácie Islamský štát.
Merkelová zmenila názor hlavne pod tlakom valiacej sa vlny sýrskych utečencov do Nemecka. Sýrsky prezident Bašár Asad v rozhovore pre ruské média už reagoval: „Ak sa bojíte utečencov, tak prestaňte podporovať teroristov.“
Aj preto Merkelová po stretnutí s jordánskym kráľom Abdalláhom II. v Berlíne dôrazne upozornila, že „riešenie sýrskej vojny môže byť iba politické, pričom sa tak môže stať výlučne pod záštitou medzinárodného spoločenstva“. Podľa nej v zásade ide o boj proti teroristickej IŠ a v tejto súvislosti dokonca ocenila "náznaky zlepšenia rusko-amerických vzťahov“.
„Počas mojej návštevy v Moskve som hovorila o významnej úlohe Ruska v tomto procese, samozrejme po boku USA. To, že americký minister zahraničných vecí John Kerry presne o tomto istom hovoril v Soči s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, považujem za veľmi nádejný krok v riešení danej záležitosti,“ konštatovala Merkelová.
Na spoluprácu s Moskvou proti teroristom z IŠ vyzval najnovšie aj pravicový francúzsky denník Le Figaro. Podľa neho z historického aj geopolitického hľadiska neexistujú prekážky pre spoluprácu Západu s Ruskom v boji proti islamskému fanatizmu.
„Rusko-sýrska spolupráca trvá desaťročia, a tak Moskva má najlepšie zmapovanú situáciu v oblasti a možnosti, ako prekonať krízu. A to v čase, keď Západ neponúka alternatívnu stratégiu,“ konštatujú noviny v jednom z najnovších vydaní. Nepriamu výzvu na spoluprácu s Moskvou noviny podložili príkladom z dejín. V tejto súvislosti pripomenuli strategické rozhodnutie amerického prezidenta Franklina Delano Roosevelta, ktorý v roku 1942 súhlasil s obrovskými dodávkami zbraní Sovietskemu zväzu vedeného J. V. Stalinom.
„Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Pred tvárou absolútneho zla, ktorým bol nacizmus, malo spojenectvo opodstatnenie. V súčasnosti je potrebná rovnaká politika. Tentoraz v súvislosti s hrozbou rovnakého absolútneho zla, ktorého zosobnením je Islamský štát,“ upozornil denník Le Figaro s tým, že je namieste odložiť nabok riešenie ukrajinskej krízy, „tým skôr že situácia v oblasti sa evidentne zlepšuje“.
Na spojenie síl v boji proti terorizmu IŠ vyzval napokon v spomínanom utorkovom interview aj sýrsky prezident Bašár Asad. „V zápase proti Islamskému štátu Sýria spolupracuje predovšetkým s Iránom a Ruskom, ale je pripravená uvažovať o možnosti spolupráce s rovnakým cieľom aj s ktoroukoľvek krajinou vrátane Saudskej Arábie, Turecka aj USA,“ vyhlásil sýrsky líder.
Podľa neho krajiny ako Turecko, Katar, Saudská Arábia, ale aj Francúzsko, USA či ďalšie západné štáty sú blahosklonné k teroristom a nemôžu preto zároveň proti nim bojovať. Ako zdôraznil, nemožno byť naraz s teroristami aj proti nim.
„Napriek tomu, ak sa spomínané krajiny rozhodnú zmeniť svoju politiku, veď terorizmus je ako škorpión: položíš ho do vrecka a on ťa určite uhryzne, tak nie sme proti spolupráci s nimi. Pod podmienkou, že to bude reálna a nie iluzórna protiteroristickiá koalícia,“ zdôraznil Asad v narážke na šesťdesiatčlennú medzinárodnú koalíciu vedenú USA, ktorá sa doteraz nemôže pochváliť prevratnými výsledkami v boji s teroristami z IŠ.
V tejto súvislosti politológ Thomas E. Graham v americkom periodiku The National Interest načrtol možnú správnu reakciu Washingtonu na ponúkanú koordináciu krokov proti islamským radikálom nielen v Sýrii a v Iraku.
„Spojené štáty by si mali v prvom rade určiť priority. Mali by sme tak možnosť už teraz operatívne riešiť problémy bez toho, aby sme sa zriekli našich dlhodobých záujmov,“ upozornil americký odborník a zároveň navrhuje porozmýšľať o tom, „ako obrátiť konanie Ruska vo svoj prospech.“