Navyše, podľa slov šéfa ruského koncernu Alexeja Millera citovaného agentúrou Interfax, Rusi súhlasili aj s dočasným zrušením princípu „ber alebo plať“, ktorý bol jednou z hlavných podmienok ukrajinskej strany. Ide o pravidlo, ktoré zaväzuje Ukrajinu k dovozu určitého objemu ruského plynu.
„K dnešnému dňu časť potreby Ukrajiny kryjú európske štruktúry vo výške 500 miliónov dolárov, čo stačí na nákup približne dvoch miliárd kubických metrov plynu, a to je málo v prípade spotreby v zimnom období, čo vytvára riziko,“ upozornil Miller.
Na koho si spomenuli
Obnovenie dodávok ruského „agresora“, za ktorého RF považujú ukrajinské politické špičky kvôli Krymu, nevyvolalo veľký ohlas. Rozšírenie protiruských sankcií však vyvolalo vlnu kritiky a arogantných poznámok.
„Podľa mňa v tejto situácii vyrobili zoznam podľa princípu ,jednoducho ho musíme vytvoriť‘. Na koho si spomenuli, toho aj zaradili do zoznamu,“ tvrdí Rostislav Iščenko, prezident kyjevského Strediska systémovej analýzy a prognostiky.
Podľa podpredsedu dolnej komory ruského parlamentu Sergeja Železňaka, ktorý sa tiež ocitol na zozname, ide o preklad podobných zoznamov v západných krajinách.
„Kyjev dlho prekladal západný sankčný zoznam z angličtiny do ukrajinčiny. Pravdepodobne počítačovému tlmočníkovi nestačili sily,“ ironizoval Železňak pre agentúru RIA Novosti.
Rozšírené sankcie Kyjeva
Od stredy rozšírený postih sa týka 388 fyzických a 105 právnických osôb. Vzťahuje sa na vedúce osoby v podnikoch ruského vojenskopriemyselného komplexu, novinárov a úradníkov, politológov, zahraničných pozorovateľov, ktorí sa zúčastnili na voľbách v samozvanej DĽR a LĽR ale aj podnikateľov, ktorí sa angažujú pri rozvoji infraštruktúry na Kryme. Ide konkrétne o občanov z 23 krajín vrátane Slovenska. Sankcie sa vzťahujú na udeľovanie ukrajinských víz, zákaz podnikania na Ukrajine, zastavenie finančných operácií, anulovanie ukrajinských štátnych vyznamenaní, ale aj ďalších foriem zásluhovosti, blokovanie aktív a zákaz exportu kapitálu do zahraničia. Kurióznym ale je, že na zozname sú aj ruské letecké spoločnosti, ktoré už neexistujú alebo nelietajú nad Ukrajinou (АK Bars Eero, Polot, Globus). Sú v ňom aj banky bez licencie (Adelantbank, Biznis pre biznis, MAST Bank, Smolevič). V zozname figuruje dokonca stúpenec samozvaných republík na Donbase, ktorý už nežije.
BBC: Je to hanebný útok
Ukrajinské sankcie týkajúce sa desiatok novinárov a blogerov pochádzajúcich aj z Británie, Nemecka a zo Španielska však zaťali do živého.
„Je to hanebný útok na slobodu tlače. Sankcie sú jednoducho nepatričným a nevysvetliteľným krokom proti pracovníkom BBC, ktorí o situácii na Ukrajine informujú nezávisle a objektívne. Ukrajinská vláda ich musí okamžite odstrániť zo sankčného zoznamu,“ reagoval zahraničný editor BBC Andrew Roy v reakcii na skutočnosť, že v sieti ukrajinského rozšírenia sankcií sa ocitli aj dvaja jeho spravodajcovia. O ostatných novinároch sa však nezmienil. Napriek prezentovanej objektívnosti sa rovnako ani slovom nezmienil o rozšírení sankcií ako takých. V čase, keď Rusi napokon súhlasili s obnovením dodávok plynu.
„Je to prehnané. Sankcie narobia viac škody ako úžitku. Kyjev mal prejaviť väčšiu pružnosť. Ukrajina vo svojom terajšom konflikte s Ruskom potrebuje zahraničných novinárov. Ich postih bude kontraproduktívny,“ povedal pre ukrajinskú agentúru UNIAN ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko, ktorý sa rovnako sústredil iba na sankcie proti novinárom.
Porošenko zaradil spiatočku
Na kritiku z Londýna prezident Porošenko reagoval ešte vo štvrtok návrhom vyškrtnúť z kontroverzného zoznamu oboch britských spravodajcov, ako aj ich ruského kameramana.
„Ukrajinský prezident Petro Porošenko poveril Radu národnej bezpečnosti a obrany vyškrtnutím novinárov z BBC zo sankčného zoznamu. Sloboda tlače je pre mňa absolútnou hodnotou,“ napísal vo štvrtok na jednu zo sociálnych sietí na internete hovorca prezidenta Svjatoslav Cegolko.
Štátna bezpečnosť reagovala vzápätí. „Vzhľadom na široký ohlas a strategický význam vzťahov s Európskou úniou Rada národnej bezpečnosti a obrany podporuje návrh ukrajinského prezidenta v prípade sankcií proti európskym novinárom,“ objavilo sa vo štvrtok v oficiálnom stanovisku zverejnenom tlačovým oddelením úradu.
Škrtať sa však nebude napríklad v prípade talianskeho expremiéra Silvia Berlusconiho, ktorý si to „pokazil“ v Kyjeve nedávnou návštevou Krymu, kde sa stretol s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Viažu ho s ním dlhoročné priateľské vzťahy. Podľa ukrajinskej štátnej bezpečnosti pobyt Berlusconiho je na Ukrajine „nežiaduci s ohľadom na bezpečnosť štátu“ s tým, že zákaz platí tri roky. Kyjev v tomto prípade išiel ešte ďalej, keď v súvislosti so spomínanou najnovšou návštevou ruského lídra na polostrove tlmočil ruskému veľvyslancovi v Kyjeve protestnú nótu. Podľa ukrajinskej strany ruský prezident navštívil Krym bez toho, aby „požiadal ukrajinské úrady o vstupné vízum“.