V stredu jej členovia vtrhli na schôdzku kabinetu, zajali Kafandoa, premiéra Isaaca Zida a niekoľko ministrov. Vo štvrtok potom ohlásili, že rozpúšťajú dočasné štátne inštitúcie a vedenie štátu zabezpečí novo zriadená národná rada pre demokraciu. V jej čele stál veliteľ pučistov generál Gilbert Diendéré, ktorý bol za Compaorého vlády náčelníkom generálneho štábu armády.
Dočasné vedenie malo po vlaňajších nepokojoch, kvôli ktorým Compaoré odstúpil, pripraviť voľby a stabilizovať krajinu. Voľby parlamentu a prezidenta vypísali na 11. októbra, ale bol tiež prijatý zákon, ktorý z nich vylúčil Compaorého stúpencov. Pučisti oznámili, že vo štvrtok večer prepustili Kafandoa a ministrov. Osud premiéra Zida nie je známy.
V metropole Ouagadougou v piatok vojaci streľbou do vzduchu rozháňali demonštrantov, ktorí začali páliť pneumatiky a blokovať ulice na protest proti prevratu. Elitná jednotka poslala k prezidentskému palácu obrnené vozy. Jej členovia vo štvrtok strieľali do účastníkov protestu a tri osoby pri tom prišli o život.
Do Burkina Faso zamierili prezidenti Senegalu Macky Sall a Beninu Yayi Boni, ktorí chcú situáciu upokojiť. Compaoré vlani rezignoval pod tlakom nepokojov, ktoré vyvolala jeho snaha zaistiť si úrad na ďalšie funkčné obdobie. Hlavou tejto západoafrickej krajiny bol od roku 1987, keď sa k moci dostal počas prevratu. Násilnosti si pred rokom vyžiadali desiatky mŕtvych.
Burkina Faso bola v minulosti francúzskou kolóniou a potom tiež francúzskym zámorským územím. Nezávislosť získala ešte ako Hornovoltská republika v roku 1960 a od roku 1966 sa tam vlády vystriedali niekoľkokrát po prevratoch. Názov Burkina Faso má krajina od roku 1984.