Pred ďalším mimoriadnym rokovaním ministrov vnútra členských štátov EÚ zaznievajú z Nemecka hlasy, podľa ktorých by sa mali presadiť povinné kvóty aj napriek odporu niektorých krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko. (Stretnutie sa uskutoční v utorok.)
Berlín odkázal, že mu dochádza trpezlivosť s hľadaním zhody: „Ak to nepôjde inak, mali by sme vážne uvažovať o použití nástroja väčšinového rozhodnutia,“ povedal šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier pre denník Passauer Neue Presse. Znamenalo by to, že ak sa nájde dosť hlasov pre kvalifikovanú väčšinu, skupinka štátov, v ktorej sa nachádza Slovensko, sa bude musieť podriadiť povinným kvótam.
Kvalifikovaná väčšina predstavuje prípad, keď návrh podporí 55 percent členských štátov EÚ, pričom súhlas sa opiera o krajiny, v ktorých žije najmenej 65 percent populácie v celej únii. Steinmeier objasnil, prečo je táto možnosť v hre namiesto hľadania konsenzu: „Nie je možné, aby Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko ako jediní niesli ťarchu utečeneckej krízy. Tak európska solidarita nefunguje.“
Aj nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel upozornil, že EÚ je spoločenstvom hodnôt, ktoré sa opiera o solidaritu. „Kto sa o naše hodnoty odmieta deliť, nemôže sa dlhodobo spoliehať na naše peniaze. Ak to takto pôjde ďalej, je Európa v nebezpečenstve. Viac ako pre finančnú alebo grécku krízu,“ zdôraznil pre noviny Bild.
Narážka na peniaze súvisí s tým, že Gabriel predtým navrhol obmedziť prístup k európskym fondom krajinám, ktoré odmietajú prijať utečencov. Dodal, že Nemecko sa síce môže postarať o veľa žiadateľov o azyl, ale nie o všetkých. „Preto musí Európa konečne pomôcť,“ podčiarkol.
Server Politico upozornil, že prípadné využitie kvalifikovanej väčšiny hlasov by bolo politicky riskantné. „EÚ funguje na princípe konsenzu, kvalifikovaná väčšina by zatlačila niektoré štáty do kúta. Ďalšou témou sú samotní utečenci: Je ľahké predstaviť si, ako by ich vítali miestni obyvatelia v krajine, ktorá sa stavia proti ich príchodu?“
Tí, čo odmietajú kvóty, sú pripravení na alternatívu rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Maďarský premiér Viktor Orbán už povedal, že Budapešť by to musela akceptovať. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák taktiež pred niekoľkými dňami poznamenal, že taký postup sa nedá vylúčiť, no nič nemení na nesúhlasnom postoji Bratislavy k povinným kvótam.
Do úvahy ešte prichádza, že rozhodovať budú o deň neskôr (čiže v stredu) lídri EÚ na mimoriadnom summite. Hovorí sa však, že nemecká kancelárka Angela Merkelová chce, aby to vyriešili ministri vnútra a šéfovia vlád by sa zaoberali problémami koreňov utečeneckej krízy.
Táto kríza vedie k obnovovaniu kontrol na hraniciach v schengenskom priestore EÚ. Európska komisia to vníma so znepokojením. „Ak sa nepodarí nájsť spoločnú reč, ako komplexne riešiť utečeneckú krízu, a keď budú pokračovať kontroly na hraniciach, tak začne vznikať neviditeľná železná opona v Európe,“ varoval eurokomisár na stretnutí v Bruseli s vybranými médiami, medzi ktorými bol zastúpený aj denník Pravda. (Predstaviteľ komisie si neželal byť menovaný.)
Téma Schengenu už rezonuje aj vo Francúzsku. Za kontroly sa prihovára nielen predáčka krajnej pravice Marine Le Penová, ale aj konzervatívny líder Nicolas Sarkozy, ktorý má väčšiu šancu ako ona zvíťaziť na jar 2017 v prezidentských voľbách nad súčasným šéfom Elyzejského paláca Françoisom Hollandom.
Sarkozy podľa novín Le Parisien povedal, že treba pozastaviť platnosť Schengenu a reformovať ho: „Čelíme migračnej vlne, akú Európa nikdy nezažila. Som za obnovenie hraničných kontrol pre ľudí, ktorí pochádzajú z nečlenských krajín EÚ, kým bude trvať táto kríza.“