„Autobusy odviezli ľudí do Slovinska pred poludním. Hovorili, že pôjdu ďalší,“ vysvetľuje. A tak, keď popoludní videl niekoľko ľudí mieriť k zátarasám a počul krik, rozhodol sa ich tento 39-ročný elektroinžinier nasledovať.
Ale zátarasy a policajné kordón nepovolili. Ako až príliš často, aj toto bol planý poplach. Od piatku sa migranti presmerovali k západnému Chorvátsku po tom, čo sa im uzavreli vstupné brány do schengenského priestoru v Maďarsku. A po stovkách sa začali objavovať na hraničnom priechode Bregana.
„Prejsť do Maďarska je nemožné. Armáda bije všetkých, kto sa pokúsi o prechod. A tak sa smer migrácie zmenil a mieri na Záhreb,“ dodal Sarmad, ktorý si neželal prezradiť priezvisko. „Jeden z miestnych nás sem zaviezol automobilom, nič za to nechcel.“
„V Srbsku nám policajti povedali, že by bolo lepšie prejsť cez Chorvátsko, že Maďarsko je zablokované,“ uviedol Ghaiás Chaddám, bývalý zamestnanec sýrskej námornej colnej správy, ktorý cestuje so svojou sedemdesiatročnou matkou.
V snahe zvládnuť príliv migrantov do Bregana sa na mieste organizuje pomoc. V sobotu ráno sa tu objavili veľké stany, ktoré prevažne doniesli miestni obyvatelia a v ktorých je poskytovaná pomoc. Rozdávajú tú polievku, ovocie, vodu, oblečenie, topánky.
Aj tí, ktorí utečencom dobrovoľne pomáhajú, zmenili smer. Thomas Eitzenberger, štyridsaťsedemročný poradca pre informačné technológie na čiastočný úväzok, ktorý je súčasťou neformálnej siete dobrovoľníkov, odišiel pred polnocou z piatka na sobotu z rakúskeho Grazu, aby svoju pomoc premiestnil do Továrnika na srbsko-chorvátskej hranici.
„Bola to mŕtva stopa,“ vysvetľuje. Ale potom mu zavolal kamarát a povedal: „Ako to ide v Továrniku? Tu v Bregane máme tisíce ľudí, len troch dobrovoľníkov, žiadne jedlo, nič.“ „Takže namiesto naľavo zamierili napravo,“ dodal. „A v Bregane na to nebol nikto pripravený.“
Obyvatelia začali hromadne voziť pomoc. „Videla som v televízii, čo sa deje. A tak som zašla do supermarketu a nakúpila som,“ vysvetľuje matka rodiny žijúcej v Záhrebe, ktorý odtiaľ leží asi 20 kilometrov. V šiestich taškách doviezla čokoládové tyčinky, chlieb, kefky na zuby, zubné pasty, asi za 100 eur," dodala.
„Je to od nich veľkorysé. Musí to byť pre nich šok, keď vidia takto prichádzať ľudí. Nie je to normálna situácie,“ zdôraznil Ghaiás Chaddám. Okolo štvrtej hodiny popoludní nastáva nový pohyb v dave. Toľko očakávané autobusy dorazili. Je ich päť. Začína tlačenica, ľudí sa strkajú a pokúšajú dostať cez zátarasy, aby sa zaradili medzi tých vyvolených, ktorí budú prevezení do Slovinska. Ďalší tu zatiaľ musí zostať.
Ghaiás, ktorý sníva o tom, že by sa dostal do Fínska, tiež skúsil šťastie, ale mohol len sledovať, ako autobus odchádza bez neho a jeho matky. „Je to vždy rovnaké,“ posťažoval si. „Do autobusu sa prederú len muži. A my zostaneme tu.“
Slovinsko môže dočasne prijať 9 000 utečencov, väčšiu kapacitu nemá
Slovinsko môže na svojom území dočasne prijať nanajvýš 9 000 utečencov, pretože väčšiu kapacitu pre ich ubytovanie nemá. V ľubľanskej televízii to v noci na nedeľu vyhlásil slovinský minister zahraničia Karl Ervajec. Slovinská diplomacia je podľa neho v trvalom kontakte s Rakúskom a Nemeckom v snahe utečeneckú krízu zvládnuť.
Podľa slovinských úradov zatiaľ z Chorvátska do krajiny pricestovalo dvetisíc utečencov, z nich polovica počas soboty. Premiér Miro Cerar v sobotu večer na mítingu v meste Novo Mesto ocenil prácu slovinskej polície a vyhlásil, že o príleve utečencov opakovane hovoril s chorvátskym partnerom Zoranom Milanovičom. Telefonicky spolu hovorili v piatok a znovu v sobotu.
„Slovinsko musí v terajšej situácii prejaviť solidaritu, ale vzhľadom k mimoriadne vysokému počtu utečencov je tiež potrebné dôsledne plniť prijaté opatrenia,“ vyhlásil Cerar.