Pravicová strana by podľa neho získala v prípadných parlamentných voľbách 41 percent hlasov, o tri percentá viac ako v júni.
Orbánova vláda zaviedla v posledných mesiacoch tvrdé opatrenia v snahe čeliť obrovskému prílivu migrantov z Blízkeho východu, strednej Ázie a severnej Afriky. Okrem plotu na hranici so Srbskom a Chorvátskom sprísnil kabinet aj imigračné a azylové zákony.
Kritiku najmä v západných krajinách EÚ vyvolali niektoré Orbánove výroky, napríklad o ohrození kresťanského charakteru Maďarska a Európy. V pondelok napríklad vyhlásil, že milióny migrantov „obliehajú“ hranice jeho krajiny a ohrozujú celý kontinent. Zopakoval tiež svoje presvedčenie, že väčšina migrantov nie sú utečenci, ale ekonomickí migranti.
Podľa posledných preferencií priniesla Orbánovi tvrdá politika pri riešení utečeneckej krízy síce kritiku v zahraničí, jeho Fideszu ale prilákala zhruba 300-tisíc nových voličov a upevnila aj stále voličské jadro tejto pravicovej strany. Krajne pravicová strana Jobbik naopak o dve percentá prišla, ale stále zostávala druhou najsilnejšou politickou silou v Maďarsku. Hlas by jej odovzdalo 26 percent voličov. Najsilnejšia ľavicová strana MSZP by si naopak o dve percentá polepšila a získala by 17 percent hlasov.
Najväčšiu podporu má Orbánova strana medzi občanmi vo veku 30 – 40 rokov. Naopak medzi mladými pod 30 rokov zostáva najpopulárnejšou stranou extrémistický Jobbik.