Výrazný úspech sa mu podarilo dosiahnuť vo vlaňajších voľbách do Európskeho parlamentu, v januári tohto roka jednoznačne uspel v predčasných parlamentných voľbách a svoju politickú silu opätovne potvrdil aj teraz. „Tsiprasov úspech by mohol potešiť ľavicové strany po celej Európe,“ poznamenali britské noviny The Guardian.
Radikálna ľavicová strana Syriza zvíťazila v nedeľu so ziskom 35,47 percenta hlasov pred pravicovou Novou demokraciou. Opozičnú stranu volilo 28,09 percenta občanov. Syriza už v pondelok začala povolebné rokovania so stranou Nezávislí Gréci o zostavení novej vlády. Spolu by mali mať v gréckom parlamente 155 mandátov.
Tsiprasovi, ktorý bude zrejme opätovne premiérom najbližšie štyri roky, blahoželal aj šéf španielskeho ľavicového hnutia Podemos Pablo Iglesias. Španielsko čakajú v decembri takisto parlamentné voľby a Podemos, ktorý sa rovnako ako Syriza stavia proti rozpočtovým škrtom, v nich chce dosiahnuť rovnaký úspech ako grécka strana.
Ľavičiarsky reparát
„Úspech vo voľbách je jedna vec, no treba pozerať aj na fakt, že Tsipras kapituloval a pristúpil na tretí záchranný program. To ukazuje, že postaviť sa Bruselu môže byť naozaj mimoriadne ťažké,“ píše The Guardian. Práve Tsiprasovo víťazstvo si mnohí komentátori a ekonómovia nevedia vysvetliť.
Je to politik, ktorý za svoje pôsobenie v premiérskom kresle nesplnil ani polovicu predvolebných sľubov a krajinu priviedol na pokraj bankrotu s tým, že Grécku hrozil odchod z eurozóny. Navyše ešte začiatkom roka vyhral s programom skoncovania s úspornými opatreniami, no po mesiacoch vyjednávania s medzinárodnými veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.) rezignoval a pristúpil na prijímanie ďalších reforiem v krajine výmenou za 86 miliárd eur na najbližšie tri roky. I keď mnohých voličov, ktorí ho v januári volili, sklamal, jeho pozíciu to neohrozilo.
„Grécki voliči sa rozhodli dať ľavičiarom a Tsiprasovi druhú šancu. Víťazstvo Syrizy asi najviac súvisí s prianím mnohých Grékov nevracať sa k vláde pravicovej Novej demokracie a socialistického Pasoku, teda dvoch strán, ktoré vládli štyri desaťročia až do januára tohto roka,“ napísal šéfredaktor anglického vydania gréckych novín Kathimerini Nick Malkoutzis.
Podľa neho Gréci práve týmto stranám vyčítajú súčasný stav v krajine. Doterajšie vlády boli často označované za semenisko korupcie, rozkrádania a politických škandálov. Tsiprasova vláda však za osem mesiacov pri moci vyvolala nielen v krajine, ale v celej Európe chaos a pri rokovaniach s veriteľmi sa ukázala ako málo dôveryhodný politický partner na diskusiu.
Príde politická a ekonomická stabilita?
Väčšina ekonómov očakáva, že Tsiprasovo nedeľňajšie víťazstvo prinesie do Grécka ekonomickú a politickú stabilitu na najbližšie roky. Syriza slovami svojej hovorkyne Olgy Gerovasiliovovej vyhlásila, že nová vláda splní podmienky záchranného programu dohodnutého s veriteľmi, no zrejme sa to nezaobíde bez ďalšieho kola rokovaní.
„Vláda bude pokračovať v tvrdých rokovaniach s veriteľmi a je si vedomá toho, že toto je začiatok vojny,“ povedala podľa agentúry Reuters v súvislosti s diskusiou o tom, ako bude dohoda realizovaná. Rokovať chcú najmä o odpustení časti gréckeho dlhu. Analytik banky JP Morgan Malcolm Barr očakáva, že do začiatku budúceho roka sa dosiahne istá forma reštrukturalizácie dlhu.
„Naďalej si myslíme, že program núdzovej pomoci pokročí dostatočne na to, aby to umožnilo reštrukturalizáciu úverov zo strany krajín eurozóny do konca prvého kvartálu roku 2016,“ konštatoval Barr. Grécky dlh aktuálne dosahuje 323 miliárd eur (177 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho krajina väčšinu dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám.
Niektoré európske vlády, osobitne Nemecko, odmietajú odpustenie časti gréckeho dlhu, ale nie sú proti predĺženiu harmonogramu splátok. Rovnako sa k problému stavia aj Slovensko. Predstavitelia eurozóny minulý týždeň pre agentúru Reuters uviedli, že európske vlády sú ochotné súhlasiť s tým, že náklady na obsluhu dlhu Grécka budú ročne z dlhodobého hľadiska maximálne na úrovni 15 percent hrubého domáceho produktu krajiny.
To by znamenalo, že nominálne splátky budú nižšie, ak sa gréckej ekonomike nebude dariť, a vyššie, keď bude ekonomika silnejšia. "V súčasnej situácii je na odpustenie dlhov Grécku príliš skoro, ale tento krok sa dostane na rad zrejme ako posledný. Gréci sú aktuálne v pozícii, keď musia ukázať, že dokážu plniť stanovené dohody.
A pokiaľ sa im to bude dariť, tak skôr než odpustenie dlhov príde na rad odloženie splátok a predĺženie splatnosti dlhopisov, ako navrhuje Medzinárodný menový fond, alebo zníženie úrokovej sadzby, ktoré navrhuje nemecká kancelárka Angela Merkelová," myslí si investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.
Pre novú grécku vládu budú podľa analytika Trim Broker Tomáša Mikulíka potrebné do konca roka dve veci. „Prvá je, že musia stihnúť reformu bankového sektora ešte predtým, ako prídu nové pravidlá regulácie bánk v EÚ. Do konca roka budú grécke banky musieť byť rekapitalizované, pretože nové pravidlá platné od začiatku roka 2016 budú vyžadovať, aby prijali straty v rámci reštrukturalizácie, teda nesplácané úvery. A tá druhá – pokračovať v reformnom programe,“ povedal Mikulík.
Ide o reformy a úsporné opatrenia, ktorých zavedenie museli Atény v lete sľúbiť výmenou za schválenie v poradí už tretieho záchranného programu. Kvôli úsporám Grécko napríklad musí zrýchliť spustenie reformy penzií a pracovného trhu či fungovanie vznikajúceho privatizačného fondu, to všetko v období ledva prežívajúceho hospodárstva a ťažkej migračnej krízy, napísal stredoľavicový denník Ta Nea.
V najbližších troch rokoch by vďaka privatizácii prístavov, regionálnych letísk a prevádzkovateľa energetickej siete mala mať grécka vláda k dispozícii o vyše šesť miliárd eur viac. Práve privatizácia však bola pre predčasné voľby čiastočne pozastavená.
Privatizačný fond má byť nezávislý a bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať až 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia, odhadom pôjde o 30 až 35 rokov.