Napriek tomu, že Berlín pristupuje k žiadateľom o azyl ústretovo, zaznievajú už hlasy, podľa ktorých štát musí mať limity. Minister vnútra Thomas de Maizière vyvolal pozornosť tvrdením, že EÚ si má určiť počet utečencov, ktorých dokáže prijať ,a ďalších vracať do krajín ich pôvodu, respektíve do bezpečných zón najmä v Afrike.
„Nemôžeme si vziať všetkých ľudí, ktorí utekajú z krízových oblastí a čo odchádzajú pred chudobou,“ upozornil podľa týždenníka Der Spiegel. Keďže Nemecko odhaduje, že v tomto roku dorazí na jeho územie možno až milión utečencov, výzva ministra logicky súvisí s kapacitami tejto krajiny.
Sociálnodemokratický vicekancelár Sigmar Gabriel reagoval na konzervatívneho kolegu vo vláde slovami, že nemá pochopenie pre jeho zámer. „Je to presný opak, čo oprávnene hovorí kancelárka Angela Merkelová, totiž to, že každý, kto príde do Nemecka požiadať o azyl, má právo na spravodlivé posúdenie žiadosti,“ zdôraznil Gabriel pre televíznu stanicu ARD.
Čo Nemcov zatiaľ nemusí určite trápiť, sú náklady na žiadateľov o azyl. Keďže federálny rozpočet je stanovený na 301 miliárd eur a v tomto roku sa počíta s desiatimi miliardami na ubytovanie, stravovanie a vzdelávanie utečencov, táto dvojciferná suma neznamená vážny signál pre štátnu kasu.
Problém by nemal nestať ani v budúcom roku. „Keď ministerka práce Andrea Nahlesová informovala, že požiada o dodatočných 1,8 až 3,3 miliardy eur na utečencov a na ich výučbu nemčiny a pracovné školenia, inak šetrný minister financií Wolfgang Schäuble nenapadol tento balík peňazí,“ poznamenala stanica Deutsche Welle.
Väčšina nemeckých politikov obhajuje imigráciu ako prospešnú pre ich krajinu. „Z údajov z roku 2012 vyplýva, že v Nemecku žilo 6,6 milióna cudzincov, ktorí na daniach odviedli o 22 miliárd eur viac, ako štát vynaložil na vzdelávanie, pracovné školenia a sociálne dávky pre týchto ľudí,“ uviedla Bertelsmannova nadácia.
Niektorí ekonómovia však varujú, že pohľad na túto štatistiku nemusí opakovane fungovať v prípade súčasnej migračnej vlny. Odhaduje sa, že napríklad medzi Sýrčanmi je iba desatina takých, ktorí sa hneď dokážu uplatniť na pracovnom trhu.
Ministerka Nahlesová už avizovala, že bude potrebných veľa peňazí, aby sa utečenci integrovali na trhu práce. „V budúcom roku žiada Nahlesová na tento účel 600 miliónov až 1,1 miliardy eur,“ podotkol týždenník Focus.
Nízka kvalifikovanosť žiadateľov o azyl, či u mnohých prakticky nulová, posúva do popredia otázku, či bude nutné znížiť štátom stanovenú minimálnu mzdu. Tá je v súčasnosti v Nemecku 8,5 eura za odpracovanú hodinu. Ide o to, že utečenci vo väčšine prípadov majú nízku produktivitu práce, takže ťažko bude mať o nich záujem zamestnávateľ, ktorý očakáva výkony štandardné na nemecké pomery.
Nemecko sa tiež musí pripraviť na to, že treba poskytnúť základné vzdelanie desaťtisícom utečencov. Minister de Maizière sa totiž nazdáva, že až pätina z nich sú analfabeti. Ďalšia vec je, hoci sa o tom veľmi nehovorí, že koľkí sa radšej spoľahnú iba na poberanie sociálnych dávok.
Zrejme to nebude jednoduché začlenenie do novej spoločnosti, ako bolo po roku 1979, keď do Nemecka prišlo veľa Iráncov po prevrate v ich vlasti. Väčšinou mali cenné pracovné zručnosti, pričom boli aj finančne zabezpečení.