NATO ponúka Kyjevu alternatívu členstva

„Obranné možnosti sú pre nás principiálne, pretože čelíme jadrovej mocnosti, ktorá vydáva miliardy dolárov na modernizáciu armády,“ opätovne poriadne zabúchal na dvere NATO ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, citovaný agentúrou UNIAN. Kyjev sa však napokon musel uspokojiť s podpisom troch dokumentov. Jeden z nich obsahuje dohodu o opätovnom otvorení zastupiteľstva aliancie v Kyjeve (fungovalo do roku 2008) ako „subjektu podporujúceho kontakty s NATO“. Jeho súčasťou bude aj Stredisko dokumentácie a informácie aliancie na Ukrajine.

Ďalším dokumentom je cestovná mapa programu Partnerstva v strategickej komunikácii. „Dohoda s alianciou je veľmi dôležitá z pohľadu rozvoja strategickej komunikácie s Ukrajinou. Tak, aby vládna moc systémovo komunikovala,“ konštatoval vzápätí po podpísaní dokumentu šéf ukrajinskej diplomacie Pavel Klimkin. Pritom si však nespomenul na nedávne vyhlásenie práve Stoltenberga, podľa ktorého v prípade Ukrajiny „spolupráca s alianciou môže byť dobrou alternatívou členstvu v Severoatlantickej aliancii“. Stoltenberg zároveň prisľúbil Ukrajine pomoc formou „výcviku vojenského aj občianskeho personálu, rozšírenia vojenskotechnickej spolupráce“.

Cestovná mapa, aspoň podľa šéfa Rady bezpečnosti a obrany Olexandra Turčynova, citovaného ukrajinským portálom Korresopondent, má o. i. aj efektívne „čeliť ruskej propagande a informovaniu o dianí na Ukrajine“. V bruselskej centrále NATO si to však určite nepredstavujú ako minister zahraničia Klimkin, ktorý pomocou exkurzu do minulosti už stihol obviniť Rusko, že má „svoj podiel na výcviku príslušníkov Islamského štátu“.

„Veľká časť tých, ktorí sú dnes na strane IŠ, sú bývalí Saddámovi vojaci. Rusko ich veľmi dobre pozná, ich mentalitu, do určitej miery ich cvičilo,“ cituje z postrehu ukrajinského ministra Klimkina agentúra UNIAN.

Napriek Stoltenbergom spomínanej alternatíve členstva Ukrajiny je však aj po rokovaní so šéfom NATO prioritou Kyjeva výmena „osobitného štatútu“ za riadne členstvo v NATO. Potvrdzuje to napokon aj vyjadrenie prezidenta Petra Porošenka, ktorý šéfovi aliancie sľúbil oživiť strategický kurz na NATO a v tejto súvislosti aj vypísanie plebiscitu. A to napriek tomu, že stále stúpa počet Ukrajincov, ktorí sú proti členstvu v aliancii alebo majú k nemu rôzne výhrady.

„Referendum nie je v princípe dôležité. Štáty vstupovali do aliancie aj bez neho. Aj keď plebiscit by legitimizoval spomínaný proces,“ povedal pre ukrajinský portál Vesti.ukr.com Vladimir Vasilenko, prvý ukrajinský veľvyslanec pri NATO. Podľa neho je oveľa dôležitejšie, že NATO je opatrné. „Usiluje sa upokojiť Rusko. Práve preto nás neprijmú,“ tvrdí Vasilenko. Nepriamo tak pripomenul, že o vstupe do aliancie rozhoduje konsenzus a nie jednoduchá väčšina. V tejto súvislosti ukrajinský politológ Taras Kozub konštatoval, že v roku 2008 plán procesu vstupu Ukrajiny a Gruzínska do NATO zablokovali Nemecko, Francúzsko, Holandsko, ako aj Taliansko. Podľa neho ani dnes nebude Paríž nadšený.

„Aliancia je pragmatická, my sme problémovou krajinou: podľa jej charty všetky krajiny nás budú musieť brániť,“ zdôraznil ukrajinský politológ Kosť Bondarenko s tým, že „na našej strane sú dnes bezpodmienečne iba USA, Poľsko a pobaltské štáty“. Podľa politológa Kozuba je tak pre Ukrajinu "jediným možným štatútom, bez toho aby bola ohrozená svetová bezpečnostná architektúra, je osobitné partnerstvo“. A to si uvedomujú nielen v bruselskej centrále aliancie, keď počujú nekompromisný ruský postoj, ktorý najnovšie tlmočil Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina.

„Akýkoľvek pohyb podobnej organizácie smerom k našim hraniciam vedie k protiopatreniam v záujme vlastnej bezpečnosti, pre národnú bezpečnosť,“ cituje Peskova agentúra RIA Novosti. Na adresu ambícií niektorých súčasných politických lídrov v Kyjeve prekročiť prah NATO iba konštatoval, že „podobné plány vyvolávajú iba ľútosť“.