Ako úniu ovplyvní rozhodnutie o povinných kvótach, ktoré časť krajín vrátane Slovenska odmieta?
Proces, ktorý sledujeme, vyzerá ako predel v tom, ako únia robí rozhodnutia. Máme pred sebou veľkú výzvu, tak sa európske mocnosti rozhodli, že nebudú rozhodovať na základe konsenzu, ale že sa pohnú dopredu. Lebo to vnímali ako nevyhnutné. Myslím si, že sa budú diplomaticky uchádzať o priazeň tých, čo nesúhlasili. No neurobia to za každú cenu. Koalícia tých, čo sa chceli pohnúť dopredu s kvótami, je mimoriadne silná. Myslí si, že je to morálne správne a verí, že je to v záujme Európskej únie. Nepôjde preto už do žiadnych väčších kompromisov. Východoeurópske krajiny mali spojenca vo Veľkej Británii, ale to v súčasnosti nie je až také podstatné.
Dánska ministerka integrácie Inger Støjbergová po hlasovaní o kvótach uviedla, že je teraz potrebné sa pohnúť k ďalším opatreniam na riešenie krízy. Bude sa to dať, keď je EÚ rozdelená?
Kvóty sú len malým kúskom skladačky. Momentálne ich máme, a bez ohľadu na situáciu potrebujeme riešiť ďalšie kroky. EÚ musí riešiť situáciu v susedných krajinách, a najmä v štátoch okolo Sýrie je potrebné investovať veľké peniaze do humanitárnej pomoci a vytvorenia takzvaných hotspotov (miesta, kde budú utečenci identifikovaní a registrovaní, pozn. red.). Musíme to urobiť bez ohľadu na to, či sú tu štáty, ktoré majú na niektoré veci iný názor.
Slovensko odmieta kvóty a nechce pristúpiť na to, že by povinne prijalo utečencov. Čo urobí Európska komisia?
Nie som právny expert. Môže sa stať, že sa eurokomisia bude súdiť s týmito krajinami pre porušenie európskych zmlúv. Z toho môžu vyplývať vysoké pokuty. Nie je to však najdôležitejší aspekt.
Veľká koalícia štátov súhlasila s niečím, čo sa zdalo ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné. Krajiny európskeho juhu dlho tlačili na kvóty, ale Nemecko bolo proti.
Čo ním je?
Najmä keď hovoríme o medzivládnej metóde, tak ak krajiny, ktoré nesúhlasili, budú v budúcnosti niečo žiadať, tak im ostatní môžu pripomenúť ich postoj. Myslím, že východná Európa podcenila silu koalície, ktorá sa vytvorila. Hovorím o celom Západe a o všetkých veľkých štátoch. Následky uvidíme až v dlhodobejšej perspektíve. Niekto hovorí, že toto rozhodnutie je najsvetlejším dňom európskej integrácie, iní zase, že najtemnejším. Vo veľkej kríze sme sa dokázali pohnúť dopredu. Nemáme však na to spoločný názor.
Je to teda najsvetlejší či najtemnejší deň?
Absolútne to závisí od vášho pohľadu na celý problém. Vidím to tak, že EÚ má pred sebou tri možnosti. Môže smerovať k rozpadu a štáty si opäť preberú celú svoju suverenitu. Ďalšou možnosťou je, že odovzdáme ešte oveľa viac právomoci Bruselu. A treťou je, že budeme vo väčšej miere využívať medzivládnu metódu. Teda, že sa štáty budú dohodovať na koalíciách, keď si budú myslieť, že sa potrebujú pohnúť dopredu. Momentálna situácia ukazuje, že takýto postup sa môže v budúcnosti zopakovať.
Najdôležitejšie členské štáty nechcú rozpad. Ale budú vytvárať koalície, aby sa dohodli na tom, ako ďalej. Pre menšie členské krajiny je to zlá správa. Lebo sa môžu dostať do situácie, že sa musia pridať k veľkým. Alebo môžu byť mimo, ale na prípade kvót vidia, čo sa stane. Z dlhodobého hľadiska bude pre malé krajiny zložitejšie ísť po svojom. Dá sa povedať, že hlasovaním o kvótach sa pohla únia dopredu vzhľadom na potrebné politické rozhodnutia. Môže to však viesť k tomu, že to bude mať vplyv na rozhodovanie voličov v malých krajinách, čo sa týka únie. Lebo teraz si povedia: Aha, takže takto to funguje.
Bude sa meniť celá migrantská a azylová politika únie, keďže čelíme kríze, ktorú sme tu ešte nemali?
Pravdepodobne nie okamžite, ale smerujeme k tomu. Veľká koalícia štátov súhlasila s niečím, čo sa zdalo ešte pred pár rokmi nepredstaviteľné. Krajiny európskeho juhu dlho tlačili na kvóty, ale Nemecko bolo proti. Teraz sa Berlín spojil s juhom. Budú pravdepodobne chcieť využiť túto situáciu. Pravdepodobne však nebudú chcieť zmeniť európske zmluvy. Asi sa však pohnú k vytvoreniu spoločnej európskej azylovej politiky. Bude to však skôr na základe medzivládnej metódy.
Mnohé problémy, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti s utečeneckou krízou, ležia mimo hraníc EÚ. Zmení to spoločnú zahraničnú politiku únie?
Nie je to asi najdôležitejšia vec, ktorú máme momentálne na stole. Ako som však povedal, krajiny presadili zmeny, ktoré boli nedávno nemysliteľné. Môže to mať vplyv aj na zahraničnú politiku. Sme na dôležitej križovatke.
Nemala by sa Európa viac zapojiť do diania? Konflikt v Sýrii má priamy vplyv na nás v podobe utečeneckej krízy, ale debatujú o ňom Rusi a Američania.
Máte pravdu. Určite by sme sa mali zapojiť. Je to bez diskusie. Otázkou je, či to povedie k spoločnej európskej pozícii. Tým si nie som istý.