Vyplýva to podľa katalánskej televízie TV3 z odhadov výsledkov na základe dopytovania voličov po opustení volebných miestností. Tie sa uzavreli o 20:00 SELČ. Šéf katalánskej regionálnej vlády Artur Mas, ktorý bol zároveň jednotkou kandidátky volebnej koalície Spoločne pre Áno, dnešné voľby vopred označil za plebiscit o budúcnosti Katalánska.
Liberálna strana Konvergencia a jednota (CIU) separatistickú volebnú platformu vytvorila spojením s ľavicovým rivalom Republikánskou ľavicou Katalánska (ERC). Ako referendum o nezávislosti ekonomicky vyspelého Katalánska voľby chápala tiež značná časť voličov. Mas by chcel samostatnosť regiónu, napríklad aj jednostranne, vyhlásiť v roku 2017. Španielska vláda tomu ale chce zabrániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami.
„Katalánci hlasovali ‚áno‘ nezávislosti,“ vyhlásil úradujúci katalánsky prezident Artur Mas pred stúpencami. Strany podporujúce odčlenenie od Španielska si podľa konečných výsledkov sčítania zabezpečili 72 zo 135 kresiel v katalánskom parlamente.
Silný výsledok separatistov je úderom pre španielskeho premiéra Mariana Rajoya len tri mesiace pred celoštátnymi voľbami. Jeho stredopravá vláda, ktorá sa dôrazne postavila proti pokusom o referendum o nezávislosti Katalánska, označila plány separatistov za „nezmysel“ s tým, že ich zablokuje na súde. Španielska ústava nepovoľuje odtrhnutie niektorého z regiónov, takže vyhliadky na samostatnosť sú len veľmi hypotetické, konštatuje Reuters.
Hlavná koalícia podporujúca nezávislosť Junts pel Sí (Spoločne za Áno) obsadí 62 parlamentných kresiel a menšia ľavicová strana Kandidatúra ľudovej jednoty (CUP) bude mať desať poslancov. Spoločne získali 47,8 percenta hlasov pri rekordnej účasti 78 percent voličov, čo je veľké oživenie kampane za nezávislosť, ktorá v uplynulých dvoch rokoch strácala podporu.
Obe politické strany uviedli, že ak získajú väčšinu, umožní im to do 18 mesiacov jednostranne vyhlásiť nezávislosť Katalánska. Na základe ich plánu by nové katalánske úrady schválili ústavu a vybudovali inštitúcie ako armáda, centrálna banka a súdy.
Mas pred prívržencami Junts pel Sí v centre Barcelony povedal, že teraz existuje „demokratický mandát“ na smerovanie k nezávislosti. „Dáva nám to veľkú silu a silnú legitímnosť, aby sme pokračovali v tomto projekte,“ vyhlásil pred jasajúcim davom.
Katalánsko patrí medzi najbohatšie autonómne spoločenstvá Španielska a ľudia, ktorí podporujú jeho nezávislosť, argumentujú, že odvádza na daniach priveľa v prospech chudobnejších regiónov, a bolo by na tom ekonomicky lepšie, ak by bolo nezávislé.
Napriek víťazstvu separatistov sa však analytici domnievajú, že najpravdepodobnejším výsledkom volieb bude to, že si vynútia dialóg medzi katalánskymi a španielskymi lídrami. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Kataláncov by chcela ostať v Španielsku, ak dostane Katalánsko priaznivejší daňový režim a zákony, ktoré lepšie chránia katalánsky jazyk a kultúru.
Madrid vlani usporiadanie referenda o nezávislosti Katalánska zablokoval. Región síce napriek tomu vypísal hlasovanie v inej forme, ale prišla len polovica oprávnených voličov a z nej sa za osamostatnenie vyjadrili štyri pätiny ľudí.