Aká je súčasná situácia v krajine, v ktorej približne od roku 2013 registrujeme medziregionálne, ale aj náboženské napätie a následný problém utečencov?
Situácia s utečencami je v Sudáne úplne iná, akú poznáme dnes v Európe. Utečencov vrátane tzv. vnútorných tvoria tri skupiny. Prvá je súčasťou odlevu mozgov, keď inteligencia odchádza do krajín Perzského zálivu, do USA, ale hlavne do Veľkej Británie. V druhej skupine sú Sudánci, ktorí migrujú v rámci krajiny v snahe zachrániť si život. V neposlednom rade sú v tretej skupine ľudia, ktorí stratili strechu nad hlavou ako výsledok nepokojov. Konkrétne v Darfúre.
Kto sa dnes stará o tisíce zúfalých utečencov v Sudáne?
Na základe rozhodnutia BR¤OSN a Africkej únie existuje medzinárodná misia, ktorá sa o nich stará v táboroch. Pomocnú ruku poskytujú aj mimovládne domáce i zahraničné organizácie. Proklamovaná forma pomoci je široká. Od zdravotníctva cez vzdelanie až po zásobovanie potravinami.
Stačí to?
Určite nie. Ľudia v táboroch sa sťažujú na nedostatočnú pomoc. Navyše vláda nedôveruje zahraničným mimovládnym organizáciám a s mnohými z nich ukončila spoluprácu. A miestne majú zase obmedzené možnosti.
Existuje informácia o približnom počte utečencov?
Len vnútorných sú asi tri milióny. Vrátane južných provincií.
Aká budúcnosť ich čaká?
Väčšina sa chce vrátiť do pôvodného bydliska alebo si postaviť nové na rovnakom mieste. Sú to totiž farmári.
Je problém sudánskych utečencov spojený s klimatickými zmenami, alebo je to výlučne výsledok napätia medzi juhom a severom krajiny, teda medzi moslimami a kresťanmi?
Čiastočnou príčinou sú skutočne klimatické zmeny. Ide však o minimálny dôvod vypuknutia utečeneckej vlny. Samotný pohyb obyvateľstva je prirodzený, pretože ide o kočovné kmene, ako sú Nomádi, ktorí sa presúvajú zo suchých do zelených oblastí.
A čo už spomínaný etnický či náboženský aspekt napätia?
Osobne by som oba zastrešil pod politický problém, ktorý vypukol v roku 1989. Teda v čase, keď sa súčasný islamský režim pomocou štátneho prevratu dostal k moci. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Sudán je akýmsi svetadielom vo svetadiele. Je multikultúrny, multietnický, multikmeňový a je aj akýmsi jazykovým babylonom. Od 18. storočia, keď sa Sudán formoval, nažívali ľudia v tejto oblasti bez konfliktov. Zlom nastal až v spomínanom roku 1989. Iniciátori vojenského prevratu začali vnucovať obyvateľstvu islamské chápanie sveta. Vrátane akceptovania kontroverzného právneho poriadku známeho ako šaría, ale aj panafrikanizmus. Absolútne ignorovali miestnu kultúru, rozmanitosť jazykov a náboženstiev.
Ako sa v praxi odzrkadľuje snaha vnútiť islamské právo šaría všetkým Sudáncom? Dá sa proti nemu vzoprieť?
V Sudáne máme takpovediac ľudový islam. Je založený na miestnych tradíciách. U nás ako niekde inde nie je napríklad spor medzi šiltmi a sunnitmi. V samotných rodinách je to aj dnes pomiešané. V nejednej nájdete moslimské, ale aj koptské, teda kresťanské, meno. Ešte aj pitie alkoholu, ktoré islam prísne zakazuje, zďaleka nie všetci u nás dodržujú. Zodpovedne môžem povedať, že 90 percent veriacich po obrade v mešite si posedí s priateľmi pri poháriku. A nejde o nejaký burčiak, ale o tvrdý alkohol. Veľké strany ako Umma alebo Národný ľudový kongres akceptujú realitu. Po nástupe islamského režimu sa však nesmú dvaja ľudia držať na ulici za ruky, bozkávať sa a vôbec žiť intímne bez oficiálne uzavretého manželského zväzku. Režim zaviedol bičovanie, odtínanie končatín, mučenie a bezdôvodné zatýkanie, ale aj popravy. Ibaže laici v Sudáne nič z toho neakceptujú. Je to teror, ktorý Sudán vo svojej histórii nikdy predtým nepoznal. A to je aj dôvod, prečo súčasný režim nemá podporu širokej verejnosti. Takýto prístup radikálnych islamských síl katapultoval spoločenský konflikt. Nemyslím si však, že všetko sa začalo v roku 1989.
Kedy konkrétne?
Začiatok sa datuje od vzniku Sudánu v roku 1956. Miestna elita vtedy nemala k dispozícii štát ako taký, po ktorom túžila. Aj dnes väčšinu na politickej scéne tvoria strany arabsky a islamsky orientované, ktoré veria v demokraciu. V otázke budovania štátu je preto s nimi možné komunikovať. Pred zlomovým prevratom v roku 1989 sme už mali politickú dohodu na dosah. Myslím tým dohodu všetkých. Teda nielen arabských a islamských síl, ale aj sekulárnych politických subjektov, ako sú komunisti a vôbec ľavicové spektrum. Ibaže malá časť extrémistov z Islamského národného frontu násilne uchopila moc s pomocou armády a dodnes diktuje kurz Sudánu, odmietajúc historický kompromis. A to znamená vojnu, únosy, znásilnenia a popravy.
Existuje v tejto situácii šanca pre dohodu severu s juhom krajiny?
Verím, že existuje. Samozrejme, za predpokladu, že sa zmení vláda v Chartúme, ale aj na juhu. V oboch krajinách chcú mať ľudia pokoj. Počas krvavého konfliktu na juhu prešli státisíce tamojších obyvateľov na územie severného suseda, ktorý tvrdí, že ho zraňuje rozdelenie štátu.
Ak sa deje niečo podobné ako v Sýrii Líbyi či Iraku, tak sa často hovorí o vonkajšom vplyve. Platí to aj o Sudáne, kde je na juhu ropa, ale ropovody smerujú na sever?
Vždy existuje aj tretia sila, ktorá je súčasťou konfliktu medzi dvoma stranami a spolieha sa na jeden zo znepriatelených subjektov. Hlavným spúšťačom konfliktu v Sudáne však bolo ignorovanie jeho multikultúrnej skladby. Čoskoro si pripomenieme 60. výročie vzniku štátu, ale dodnes máme iba dočasnú ústavu, neexistuje systém riadenia štátu založený na dohode všetkých politických subjektov. Nemáme vyriešené ani problémy, ktoré sa odstraňujú už pri vzniku štátu, ako je otázka identity, náboženstva či rozdeľovania zdrojov. A to je tým tretím faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje súčasné dianie v Sudáne a bol aj príčinou jeho rozdelenia.
Čo je také príťažlivé na Sudáne?
Je toho nemálo. Hlavne v prípade zdrojov patrí Sudán medzi najbohatšie africké krajiny. Máme vodu, úrodnú pôdu, niekoľko podnebných pásiem, bohaté lesy, množstvo divých aj domácich zvierat a v neposlednom rade zlato, ropu, meď, zinok, chróm a aj urán. A to je dôvod skutočného záujmu o nás.
V zahraničí však existujú aj sily, ktoré chcú nezištne pomáhať Sudánu.
Problém spočíva v tom, že tak ako väčšina Afričanov aj v Sudáne sa ľudia na všetko pozerajú cez prizmu niekdajšieho kolonializmu. Je to napríklad aj v prípade rozhodnutia medzinárodného trestného tribunálu v Haagu, ktorý vydal zatykač na viacerých odsúdeniahodných sudánskych politikov. Ibaže mnohých jednoduchých Sudáncov, hlavne na vidieku, práve ovplyvňuje koloniálna minulosť, tak so spomínanými politikmi ešte viac sympatizujú.
Elšafí Chidír
opozičný sudánsky politik, publicista, pôvodným povolaním lekár. Za svoje názory a prácu v ilegalite si odsedel päť rokov za mrežami. Utiekol do zahraničia, kde bol súčasťou politickej, ale aj ozbrojenej opozície. Po dohode vlády s jej politickými odporcami sa vrátil do vlasti.