Vysoká životná úroveň, čisté životné prostredie a šport ako denná rutina Nórsko opakovane dostávajú na popredné miesta prieskumov o najlepšiu krajinu pre život. Bohaté severské kráľovstvo už roky láka aj Slovákov. Ekonomických migrantov je v Nórsku ako maku a veľké percento z nich tvoria práve ľudia z východnej Európy, ktorých z vlasti vyhnala vysoká nezamestnanosť a nízke mzdy.
Tak ako iné vyspelé európske krajiny aj Nórsko zápasí s prílevom imigrantov. V súčasnosti viac ako 14 percent nórskej populácie sú prisťahovalci, čo sa už podpísalo na zložení obyvateľstva v rôznych častiach Osla. Sídliská vo východnej časti hlavného mesta opúšťajú etnickí Nóri a zväčša sú už osídlené prisťahovalcami. Vznikajú tam getá, ktorým sa nevyhýba kriminalita a drogy. V Osle sú dokonca vyhradené ulice, kde sa narkomani môžu stretávať a kupovať si „tovar“.
Napriek tomu sa zdá, že Nóri s multikulturalizmom v krajine zatiaľ až taký veľký problém nemajú. Napríklad ženy so zahalenými vlasmi pracujú ako predavačky, ale tiež ako šoférky autobusov. V meste sme stretli aj africkú ženu, ktorá svoju veľkú cestovnú tašku niesla na hlave. Na druhej strane sú Nóri uzavretí a nové priateľstvá nadväzujú ťažšie.
Nedávno sa tam konali komunálne voľby, ktoré prekvapujúco a so značným náskokom vyhrala ľavicová Robotnícka strana (AP), známa benevolentnou imigračnou politikou. Výsledok volieb potešil aj tam žijúcich Slovákov. „Keď som pred šiestimi rokmi prišiel pracovať do Osla, bola pri moci práve AP. Neskôr vyhrala parlamentné voľby pravica a za chvíľu pokazila, čo mohla,“ hovorí 49-ročný Milan, šofér autobusu v Osle. V Nórsku žije a pracuje už šesť rokov a je spokojný. „Človek tu má istoty. Nemusím sa báť, čo bude, ak náhodou ochoriem a budem musieť ísť na péenku, pretože tá je tu platená až šesť mesiacov v stopercentnej výške platu. A to je len jedna z množstva iných výhod,“ vysvetľuje Milan.
Ak chce človek v Nórsku pracovať, musí dobre ovládať nórčinu. Na tom si tamojší zamestnávatelia naozaj zakladajú. V prípade autobusárov to dopravné spoločnosti riešia niekoľkomesačnými a intenzívnymi kurzami nórčiny ešte pred aktívnym nástupom do práce. Všetci Nóri od prvákov po dôchodcov hovoria plynule anglicky. Ak im neporozumiete v nórčine, automaticky prepnú na angličtinu. Mladí Nóri sa niekedy rozprávajú anglicky aj medzi sebou, ak napríklad nejaký vtip vyznie lepšie v angličtine ako v nórčine.
S jazykovou bariérou bojuje aj 21-ročná Slovenka Lucia z južného Slovenska. V Nórsku je rok a zatiaľ pracuje ako upratovačka v obchode. „Na to, že pracujem iba pár hodín v týždni a robím upratovačku v potravinách, zarábam veľmi dobré peniaze. Už na strednej škole som vedela, že chcem odísť do zahraničia, ale snívala som o teplej južnej krajine. Paradoxne som skončila v chladnom Nórsku,“ hovorí s úsmevom Lucia. Zároveň však dodáva, že tu si človek z výplaty dovolí platiť nájom, splácať napríklad auto, urobiť si niečím pekným radosť a ešte stále dosť peňazí ušetriť. „Bývam so snúbencom, ktorý je v Nórsku už dlhšie. Prišiel sem za rodičmi a žije tu aj jeho sestra. O rok plánujeme svadbu a žiť na Slovensku sa nechystáme. Musím sa lepšie naučiť jazyk, potom by som chcela pracovať v Osle na električke,“ hovorí o svojich plánoch sympatická mladá žena.
Slovenská komunita má v samotnom Osle silné zastúpenie a aspoň raz za čas sa snaží stretávať na takzvaných slovenských večeroch. Tie organizujú starší manželia v nahrávacom štúdiu v centre Osla. Na jednom z nich sa zúčastnila aj redakcia Pravdy. Do klubovne v ten večer zavítalo asi 25 Slovákov a jedna Češka. O hudbu sa staral slovenský DJ, podával sa kotlíkový guľáš, pilo víno, vodka, ale aj české pivo. Príležitostí piť alkohol nie je v Nórsku veľa, pretože je drahý. Pivo stojí približne 10 eur a fľaša vodky až 50 eur. Navyše, alkohol sa predáva len v špecializovaných predajniach.
Bežné dni a voľný čas Nóri netrávia v nákupných centrách, ale v prírode a športovaním. Známe tamojšie porekadlo „ut på tur, aldri sur“ hovorí, že túra z človeka spoľahlivo vyženie stres aj hnev a držia sa ho takmer všetci. Každé ráno stretnete množstvo ľudí, ktorí idú do práce na bicykloch, a to dokonca aj v daždi. Vzťah k prírode a športu oceňuje aj šofér autobusu Milan, ktorý si už tiež zvykol ísť po práci zabehať či zabežkovať. „Športuje tu každý a za každého počasia. Vedú k tomu už deti v škôlkach, kde väčšinu času strávia vonku,“ vysvetľuje slovenský šofér a dodáva, že v tomto smere je nórska mentalita od tej slovenskej veľmi odlišná, a to mu vyhovuje.