Podľa medzinárodnej organizácie pre migráciu už tohto roku do Európy prišlo cez Stredozemné more viac ako 522-tisíc migrantov. V nedeľňajších krajinských voľbách v Hornom Rakúsku získali krajne pravicoví Slobodní (FPÖ) viac ako 30 percent hlasov. Svoj zisk oproti roku 2009 zdvojnásobili.
"Voľby sa netýkali Horného Rakúska. Boli len o jednej veci. O azylantoch,“ vyhlásil pre televíziu ORF na adresu výsledkov krajský hajtman Josef Pühringer, ktorý zastupuje ľudovcov. Tí voľby v Hornom Rakúsku vyhrali, keď dostali viac ako 36 percent hlasov. Lenže oproti roku 2009 ich podpora klesla o desať percent.
"Krajná pravica dlhodobo vo svojich politických útokoch spomína imigráciu. Je to tak už mnoho rokov. Nedá sa však pochybovať, že v tejto chvíli je jej odkaz ešte populistickejší,“ uviedol pre Pravdu Matthew Feldman, odborník na extrémizmus z univerzity v britskom Teesside. „Vedel by som si takmer predstaviť, ako si ideológovia krajnej pravice mädlia ruky nad tým, aká príležitosť sa im vyskytla s utečeneckou krízou,“ vyhlásil Feldman.
Odborník pripomína vyjadrenie prvého podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa, ktorý minulý týždeň vyhlásil, že keď EÚ nenájde na krízu udržateľné riešenia, popularita extrémnej pravice porastie.
"Hoci to ešte nie je politická kríza, klasické európskej strany by mali pozorne sledovať tento vývoj,“ myslí si Feldman.
Extrémisti v reakcii na vlnu utečencov vysielajú smerom k voličom všetky populistické odkazy, ktoré majú k dispozícii. Migranti sú podľa krajnej pravice bezpečnostná a zdravotná hrozba aj problém pre pracovný trh. Za všetko, čo sa deje, môže Európska únia. A príčinou zla sú NATO a USA (v tom sa krajná pravica v zásade zhoduje s radikálnou ľavicou).
Podľa politológa Reinharda Heinischa zo Salzburskej univerzity však majú na rast popularity krajných pravičiarov vplyv aj iné faktory.
"V Rakúsku je to kombinácia nepopulárnej vlády, ktorá komunikačne nezvláda utečeneckú krízu. Národné aj európske politické elity sú pre ľudí sklamaním. Prirátajte k tomu krízu eura a problémy v bankovom sektore, ktoré len prispeli k nedôvere voličov k tým, čo vládnu,“ vysvetľuje pre Pravdu Heinisch. "Akoby Slobodní boli jedinou stranou, ktorá sa zaoberá strachom a obavami ľudí. Len 18 percent Rakúšanov utečenci hnevajú. Viac ako 50 percent má však obavy. Zdá sa im, že vláde prerastá problém cez hlavu. Preto volia aj Slobodných. Je to odkaz pre elity. Zaujímavé však je, že v Hornom Rakúsku trocha získali aj Zelení, hoci tí sa jasne utečencov zastávajú,“ pripomenul Heinisch.
Utečenecká kríza
- Podpora konzervatívcov (CDU/CSU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej klesla na najnižšiu úroveň za posledný rok. Aj tak by však blok kresťanskodemokratických strán aj teraz voľby suverénne vyhral so ziskom 38,5 percenta hlasov. Merkelová je však terčom kritiky za to, že otvorením hraníc Nemecka prispela k prehĺbeniu utečeneckej krízy.
- Nemecká vláda schválila zákony, ktoré majú urýchliť azylové konanie a navrátenie odmietnutých žiadateľov do ich vlasti a zjednodušiť zriaďovanie utečeneckých centier.
- Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová varovala, že Viedeň by mohla použiť silu, ak sa v krajine začali hromadiť utečenci v dôsledku toho, že ich Nemecko prestane púšťať cez spoločnú hranicu na svoje územie. Politička však zdôraznila, že Rakúsko bude naďalej spolupracovať so svojím susedom v snahe migračný prúd urýchliť.
Ako na extrémistov
Utečenecká kríza je tak skôr ďalším katalyzátorom nálad nespokojných ľudí. Vo Švédsku sa na čelo rebríčka popularity dostala strana, ktorej korene siahajú k neonacistickému hnutiu. Dnes by Švédski demokrati dostali vo voľbách štvrtinu hlasov. Pred piatimi rokmi sa ich popularita pohybovala medzi štyrmi až šiestimi percentami. Utečencov v každom prejave spomínajú aj euroskeptickí populisti z britskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), nacionalisti z talianskej Ligy severu či francúzska a holandská krajná pravica pod vedením Marine Le Penovej, respektíve Geerta Wildersa.
"Neznamená to však, že najrasistickejšie a xenofóbne organizácie musia v súčasnej situácii nevyhnutne získať väčšiu podporu. Závisí to od ostatných strán, národných inštitúcií aj mediálneho systému,“ tvrdí Pietro Castelli z Európskeho univerzitného inštitútu. "Klasické strany a orgány EÚ živia popularitu krajnej pravice. Po desaťročiach migrácie a utečeneckých kríz stále nevieme, čo je v tejto oblasti oficiálnou politikou Európskej únie,“ povedal Castelli, ktorá sa zaoberá radikálnymi politickými hnutiami.
"Trend nárastu popularity extrémistov sa môže šíriť v Európe. Závisí však od strán, ktoré sú pri moci, aby ponúkli skutočné odpovede na obavy ľudí. Mali by vládnuť, nielen reagovať na situáciu,“ myslí si aj Heinisch.
Expert na migráciu Orkan Kösemen z nemeckej Bertelsmannovej nadácie však varuje. "Ak klasické strany budú reagovať tak, že preberú časť požiadaviek krajnej pravice a budú zastávať podobné pozície, nezískajú. V časoch, keď sa ľudia cítia neisto, budú voliť originálnych extrémistov,“ uviedol Kösemen pre Pravdu.