Asadov režim ovláda po viac ako štyroch rokoch vojny, ktorá si vyžiadala približne 250 000 obetí a z domovov vyhnala vyše 11 miliónov ľudí, len asi pätinu územia Sýrie.
Základné údaje o hlavných silách vo vojne v Sýrii:

Asadov režim a jeho spojenci
- Sýrska armáda, ktorá mala na začiatku konfliktu 300 000 vojakov v bojových jednotkách, je teraz podľa odhadov asi o polovicu slabšia z dôvodov úmrtí, zbehnutia či chaosu.
- Vládne vojská stratili na dve tretiny územia štátu na úkor IS a ďalších skupín. Napriek tomu má Asad pod kontrolou strategické miesta ako metropolu Damask, mestá Hamá a Homs v strede štátu, pobrežie a časť mesta Halab, teda oblasti, kde teraz žije asi polovica obyvateľov Sýrie.
- Provládne milície majú spolu 150 000 až 200 000 mužov, najsilnejšie sú Sily národnej obrany, ktoré vznikli v roku 2012 a majú asi 90 000 bojovníkov. K nim sa pripája viacero menších skupín pôvodom z Libanonu, Iránu, Iraku či Afganistanu, z ktorých najväčší je libanonský šiitský Hizballáh, ktorý má v Sýrii podľa odhadov až 8 000 vojakov.
- Na strane vlády Asada zostáva Rusko, Irán či Čína. Rusko, ktoré využíva základňu v prístavnom meste Latákíja, začalo v stredu 30. septembra letecké útoky v Sýrii, údajne proti teroristickým skupinám.

Povstalci a hnutie An-Nusra
- Jednou z najsilnejších povstaleckých skupín je Ahrár aš-Šám. Vznikla v roku 2011 a platená je údajne krajinami okolo Perzského zálivu a Tureckom. Prítomná je na severe krajiny a v Damasku. Pôvodne radikálne salafistická organizácia sa v poslednom čase prezentuje ako umiernená.
- Radikálne sunnitské hnutie An-Nusra, ktoré sa hlási k teroristickej organizácii Al-Kajdá, je popri IS najdôležitejšou džihádistickou skupinou v krajine. Vedie ju abú Muhammad Džulání a USA ju zaradili na zoznam teroristických skupín. Ovláda provinciu Idlib na severozápade krajiny, kde spolupracuje s ďalšími rebelskými formáciami, prítomná je aj v Halabe či na juhu krajiny.
- Tieto dve skupiny patria do povstaleckej Armády dobytia, ktorá vznikla tento rok a ktorá je podľa odborníkov platená z krajín okolo Perzského zálivu.
- V Oblasti Damasku tiež pôsobí skupina Džajš al-Islam, ktorú vedie Zahrán Alúš.
- Ďalší povstalecký Južný front, zložený z protivládnych bojovníkov, ale aj islamistických skupín, pôsobí v južnej provincii Dara.

Islamský štát (IS)
- Radikálna sunnitská organizácia Islamský štát (IS) má teraz pod kontrolou viac ako polovicu Sýrie. IS, ktorý vlani v júni vyhlásil v Sýrii a Iraku kalifát, ovláda asi 100 000 km2 v deviatich provinciách na západe a severe krajiny (Homs, Rakka, Dajr az-Zaur, Hasáka, Hama, Halab, Damask, Damask mesto a Suvajda), a riedko obývané oblasti. Vodcom ISIL je abú Bakr al-Bagdádí, alias kalif Ibrahim. Hlavné sídlo IS je v sýrskom meste Rakka.
- Podľa odhadov sa k IS v Iraku a Sýrii pridalo od roku 2011 30 000 zahraničných bojovníkov.
- IS sa tiež „preslávil“ zabíjaním zahraničných rukojemníkov či ničením kultúrnych pamiatok. Tento rok v auguste napríklad zničili radikáli v historickom meste Palmýra Belov chrám, asi najznámejšiu pamiatku v mieste z roku 32 nášho letopočtu zapísanú na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Kurdi
- Kurdi, ktorí žijú v Sýrii na severe a severovýchode krajiny, bránia svoje územia po odchode vládnych vojsk sami. Podporuje ich medzinárodná koalícia, ktorá im napríklad tento rok v januári pomohla k vytlačeniu radikálov z IS z kurdského pohraničného mesta Kobani, ktoré v septembri 2014 padlo do rúk IS. Kvôli bojom o Kobani utieklo do Turecka 200 000 ľudí.

Opozícia
- Národná koalícia síl revolúcie a sýrskej opozície (NCSROF) je zastrešujúcou koalíciou opozičných síl z exilu aj zo Sýrie. Vznikla v novembri 2012 v katarskej Dauhe, jej členom je napríklad Sýrska národná rada (SNC). V čele je od tohtoročného januára Chálid Chúdža.

Medzinárodná koalícia
- Vzhľadom na násilnosti zo strany IS začali vlani v septembri USA a niektoré arabské krajiny (Jordánsko, Bahrajn, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty) letecké údery proti pozíciám IS v Sýrii (operácia bola vlani v októbri nazvaná Inherent Resolve, Bytostné odhodlanie). K operácii sa neskôr pripojili ďalšie západné štáty vrátane Británie či Francúzska.