Je narastajúca ruská vojenská prítomnosť v Sýrii známkou, že Moskva sa tam pripravuje na väčší vojenský zásah, alebo predpokladáte, že prezident Vladimir Putin do toho nepôjde?
Je možné, že Rusko má v Sýrii okolo dvetisíc vojakov, čo však nie sú potvrdené počty. Okrem toho však výrazne investovalo do miestnej obrany. Už niekoľko rokov medzi sýrskymi vojakmi pôsobia ruskí poradcovia, hoci nie je úplne jasné, aká je ich úloha. Či sa podieľajú aj na taktických rozhodnutiach priamo v rámci konfliktu. Nemyslím si, že zvyšujúca sa vojenská prítomnosť Ruska povedie k vyslaniu vojakov, ktorí by priamo bojovali s povstalcami v Sýrii. Zatiaľ je to najmä o tom, že Moskva si chráni vojenskú leteckú základňu. A na to potrebuje aj tanky a ďalšie spôsobilosti. Celkovo však ide o leteckú podporu Sýrčanov zo strany Ruska. Pravidlá konfliktu sa však môžu práve preto zmeniť.
Ako?
Rusko bude schopné poskytnúť režimu Bašára Asada spravodajské informácie v reálnom čase. Sýria ich nemala k dispozícii. Pre Asadovu armádu je to mimoriadne dôležité. Doteraz bolo pre ňu veľmi zložité prispôsobovať sa meniacej sa situácii na bojisku. Okrem toho je pravdepodobné, že turecká tajná služba poskytovala informácie aj organizácii al-Nusra a ďalším bojujúcim skupinám. Je pravdepodobné, že niektoré porážky Asadovho režimu boli založené práve na tom. Tým, že do toho vstúpili Rusi, bude to výhoda pre Damask. Podľa informácií Moskva vyslala aj drony, otázkou je, aký majú dosah. Z toho, čo je známe, Rusko vyslalo stíhačky SU-30 určené na kontrolu vzdušného priestoru, ale schopné útočiť aj na pozemné ciele. Je to jasný odkaz Turecku.
A ten znie?
Že Ankara môže zabudnúť na prípadnú snahu vytvoriť bezletové zóny v blízkosti tureckých hraníc. Svedčí o tom aj prítomnosť rakiet vzduch-zem, dokonca sa objavili nepotvrdené správy o rozmiestení systému protivzdušnej obrany S-300. No aj bez toho Rusko vytvorilo situáciu, keď NATO, Turecko ani Izrael nemôžu len tak vstúpiť do sýrskeho vzdušného priestoru. Je to signál. Nie však pre povstalcov, ale pre ďalšia zainteresované krajiny. Je jasné, že Rusko chce demonštrovať svoju leteckú silu. Nasadené sú helikoptéry aj stíhačky SU-24 a SU-25. Tie však môžu byť zraniteľné, keďže povstalci majú rakety zem-vzduch. Otázkou pre Rusko preto bude, aká je jeho stratégia.
Rusko vytvorilo situáciu, keď NATO, Turecko ani Izrael nemôžu len tak vstúpiť do sýrskeho vzdušného priestoru.
V čom môže spočívať?
Plánujú zostať v Sýrii dlhšie? Alebo len dočasne, kým nedôjde k nejakým politickým rokovaniam, v ktorých Asad bude zohrávať úlohu? Neviem na to odpovedať. Jedným z dôvodov toho, čo Rusko v Sýrii robí, je však aj domáca politická situácia. Pre Putina je to príležitosť opäť podporiť svoj imidž drsného chlapíka, ktorý sa vie postaviť Západu a na Blízkom východe podporuje ruské záujmy. Sýria je však pre Rusko aj dobrým vojenským tréningom a príležitosťou odskúšať si veci. Na tento aspekt netreba zabúdať.
Takže, keď to zhrniem, Rusko si chráni svoje záujmy, Asada a ešte vytvorilo situáciu, keď Západ má obmedzené možnosti vstúpiť do Sýrie. Aká bude reakcia?
Jednou z nich môže byť, že k rebelantom v Sýrii začne prúdiť ešte viac zbraní. Najmä protileteckých systémov.
Takže eskalácia konfliktu?
Určite k tomu dôjde. Na druhej strane si myslím, že Asadova armáda sa výrazne posilní. Ruský vstup je pre režim aj psychologickou vzpruhou. Veď na jeho strane priamo na bojisko vstúpila veľmoc. Zmení to veci. Nemyslím si, že teraz existuje scenár, ako sa v dohľadnej budúcnosti zbaviť Asada. Čo sa týka reakcie USA, tak bude skôr sebaupokojujúca. Americký minister zahraničných vecí John Kerry povedal, že cieľom je, aby bola Sýria sekulárny jednotný štát. Z toho sa dá vyčítať, že sa Spojené štáty prispôsobujú tomu, čo Rusko robí. A úprimne povedané, nemyslím si, že by mali žalúdok na to, aby to zmenili. Okrem toho z vlastnej skúsenosti viem, aké sú vojenské možnosti Islamského štátu. Bol som v Iraku s kurdskými silami Pešmerga. ISIL by v púštnych oblastiach bolo možné poraziť, pokiaľ by sme boli rýchli a rozhodní. Iné je to v mestských regiónoch. Celkovo sa však dá povedať, že keby sily Islamského štátu boli stále pod tlakom leteckých útokov, mali by problém aj sa presúvať. Lenže to sa nedeje. Amerika proti ISIL nevedie extenzívnu leteckú kampaň. Údery sú ohraničené a špecifické. Pravdou však je, že zo Sýrie nemáme dostatočné spravodajské informácie. Rusi sú tam roky.
Ako hodnotíte začiatok ruskej leteckej kampane?
Nie je celkom jasné, čím bombardujú. Prvé útoky nevyzerali tak, že by používali zbrane, ktoré sú navádzané presne na cieľ. Vyzerá to na klasickú ruskú stratégiu. Niečo medzi kobercovým bombardovaním a pokusom zasiahnuť to, čo naozaj chcú. Uvidíme však, keď budeme mať viac informácií. Na začiatku každého konfliktu sa bojujúca strana prispôsobuje. Otázkou je aj to, nakoľko bude všetko sústredné na Islamský štát. Ten má v moci menej ako štyri percentá obyvateľstva. Asad z hľadiska počtu ľudí na svojom území kontroluje okolo 65 percent Sýrčanov. Takže je to režim, ktorý sa najviac podieľa na utečeneckej kríze. Nie Islamský štát.
Nezdá sa však, že Rusko bombardovalo výhradne pozície ISIL. V zásade Moskva rebelantov hádže do jedného vreca. Západ sa na to díva inak. Bude to ďalší problém pre Sýriu?
Je nemožné zastaviť Asada aj Islamský štát. Rusko má však jasné záujmy. Podporuje Asada a bude sa podieľať na zničení akéhokoľvek odporu proti režimu.
Čo teda s povstalcami?
Západ by mal pochopiť, že nerozhodne o tom, čo sa stane v Sýrii. Videli sme, čo sa stalo v poslednom desaťročí. Západ stratil intervenciou v Iraku mnoho dôveryhodnosti. Najmä USA. Spojené štáty majú problém so svojím imidžom na Blízkom východe. Nie je na Západe, aby rozhodol o Sýrii. Neexistujú tam dobré riešenia. Ani Asad, ani rebelanti nie sú schopní vytvoriť vládu, ktorú by sme mohli úplne akceptovať. Zo strategickej perspektívy by bol akýsi dočasne zmrazený konflikt tým najlepším, v čo môže dúfať. Samozrejme, musím povedať, že to neberie do úvahy obete konfliktu. A ruský vstup do vojny povedie k ďalšiemu zabíjaniu. Keď sa Asadovi podarí ovládnuť časť územia, bude to znamenať krviprelievanie. Okolo 100-tisíc bojovníkov zo strany povstalcov sa pred režimom neskloní. Ruské zapojenie sa bude tiež novým dôvodom, prečo do Sýrie budú prúdiť ďalší zahraniční bojovníci. Možno poviem teraz niečo cynické. Ani jedna strana konfliktu stále nie je dostatočne vyčerpaná.
To by mohlo viesť k riešeniu?
Ak sa pozriete na mierové rokovania v konfliktoch, väčšinou sa k nim dospeje, ak sa jednotlivé strany vyčerpajú. Len vtedy sú ochotné viesť serióznu diskusiu. Rusko však prispeje k tomu, že moment, keď by mohli obe strany rokovať, sa odkladá.
Keby ste boli americký prezident Barack Obama, čo by ste v súvislosti so Sýriou povedali Putinovi?
Aby si dával pozor na to, čo si želá. A že čo sa týka vojny, môže urobiť len jedno samostatné rozhodnutie. Môže si povedať, či a kedy do konfliktu vstúpi. Ale keď už ste vo vojne, vaše možnosti začínajú byť obmedzené. Ľudia si to príliš často neuvedomujú. Je veľmi ľahké zapojiť sa do vojny, ale je mimoriadne zložité z nej vystúpiť. Začnete leteckou základňou. Potom ju musíte chrániť. A tak ďalej. Zrazu máte v nejakej krajine 40-tisíc vojakov a bojujete proti miestnym.