Foto: SITA/AP, Jens Meyer
Historický míľnik priniesol so sebou obrovské finančné náklady. Nemecký rozpočet to však zvládol a blahobyt sa rozšíril zo západných spolkových krajín na východné územia. „Z bohatého západu smerovalo do chudobnejšieho východu štátu dokopy 1,3 bilióna eur na obnovu,“ vypočítal ústav IWH cenu za nemeckú jednotu. K tomu treba pripočítať veľa miliárd nemeckých mariek, ktoré dostala Moskva za stiahnutie svojich vojsk z východnej časti Nemecka. Ďalšia vec bola, ako naložiť s východonemeckou menou.
1:1 aj zranení
Veľkou udalosťou krátko pred znovuzjednotením bolo zavedenie výmenného kurzu medzi silnou a slabou menou. Menová únia vznikla v lete 1990. „Východní Nemci predtým zvykli kupovať západonemeckú marku v pomere 1:11,“ pripomenula stanica Deutsche Welle.
V noci z 30. júna na 1. júla sa pred východonemeckými bankami vytvorili rady ľudí. Nastal ošiaľ, v tlačenici utrpeli viacerí zranenia. Nečudo, že vznikol obrovský záujem. Veď slabá mena sa menila za silnú v pomere 1:1. Každý mohol vymeniť 4-tisíc mariek na osobu. „Bolo to ekonomické znovuzjednotenie, ale taktiež symbol politického znovuzjednotenia. Nemci zažili výrazný krok smerom k národnej a politickej jednote,“ poznamenal pre portál Local historik Arnd Bauerkämper, univerzitný profesor z Berlína.
Zbohatnutie východných Nemcov však malo aj odvrátenú tvár. Začali sa hrnúť do západných obchodov a na pultoch v mestách, kde žili, zostával nepredaný tovar. Viedlo to ku krachu mnohých výrobcov.
Východ sa vyľudňuje
Znovuzjednotenie znamenalo síce nasmerovanie k vyššej životnej úrovni východných Nemcov, ale mnohí videli svoju budúcnosť v bohatých západných spolkových krajinách. Platilo to hlavne o ľuďoch v mladšom veku. Pridali sa k tomu aj ďalšie faktory. Výsledkom je, že odvtedy sa počet obyvateľov znížil až o dva milióny. „V piatich spolkových krajinách niekdajšieho východného Nemecka žilo v roku 1991 približne 14,5 milióna osôb, v roku 2013 ich bolo 12,5 milióna,“ informovala podľa agentúry DPA splnomocnenkyňa vlády pre východné spolkové krajiny Iris Gleickeová, ktorá o štatistike hovorila v predvečer 25. výročia znovuzjednotenia.
O úbytku populácie sa zmienil aj Roderich Egeler zo štatistického úradu: „Pád Berlínskeho múru vyvolal silnú migráciu. Ďalej je to nízka pôrodnosť,“ citovala ho Deutsche Welle. Zároveň ešte treba doplniť, že ľudia z východných spolkových krajín zamierili aj do iných prosperujúcich západoeurópskych štátov, čo však nehrá významnú úlohu v objasnení štatistiky ako dva predchádzajúce dôvody.
Fakty o nezamestnanosti
Keď sa hovorí o Nemecku, zvykne sa dávať za vzor politiky zamestnanosti. Pohľad na západnú a východnú časť však vyznieva protichodne. Rozdiely sa nepodarilo zmazať ani štvrťstoročie od znovuzjednotenia. „Kým v západných spolkových krajinách dosahuje miera nezamestnanosti 6,2 percenta, vo východných je to 12 percent,“ uviedla Deutsche Welle.
Na opačnej strane treba vidieť, že od roku 1991, čo bol jeden rok od znovuzjednotenia, klesla nezamestnanosť viac ako o 5 percent. Navyše, keď sa východní Nemci porovnajú s vyspelým Francúzskom, tam je bez práce približne každý desiaty obyvateľ. Nehovoriac o Španielsku, kde sa nezamestnanosť šplhá až k 24 percentám.
Mimochodom, téma výročia znovuzjednotenia nie je teraz medzi Nemcami hlavná. Pochopiteľne, veď sa v prvom rade zaoberajú prílevom utečencov. Politológ Dietrich Thränhard v tejto súvislosti poznamenal, že udalosť spred štvrťstoročia je inšpirácia v súčasnosti: „Znovuzjednotenie je pozitívny symbol pre Nemcov, ktorí v ňom vidia príklad úspešnej integrácie,“ citoval ho Local.