Mesto v minulých dňoch ovládol Taliban. Keď však proti nemu letecky zaútočili Američania, zbombardovali aj nemocnicu Lekárov bez hraníc. Výsledkom je 19 mŕtvych a takmer 40 zranených.
"Naša nemocnica v Kundúze už nefunguje,“ oznámila na sociálnej sieti Twitter z Kábulu hovorkyňa Lekárov bez hraníc Kate Stegemanová.
Možný útok potvrdil aj Brian Tribus, hovorca síl NATO, ktoré vedie v Afganistane operáciu Resolute Support (Rozhodná podpora). Podľa jeho vyhlásenia mohol zásah v Kunduze viesť k vedľajším civilným stratám.
"Čo najrozhodnejšie odsudzujeme hrozné bombardovanie nemocnice v Kunduze v Afganistane. Zahynulo dvanásť členov personálu a najmenej sedem pacientov vrátane troch detí. Tento útok je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ reagovali na tragédiu Lekári bez hraníc. "Nemôžeme na to jednoducho zabudnúť ako na vedľajšie civilné straty,“ uvádza vyhlásenie organizácie.
"Útok bol tragický, nedá sa ospravedlniť a je možné, že to bol zločin,“ uviedol tiež Zeid Ra’ad Al Hussein, vysoký komisár OSN pre ľudské práva.
Vyšetrovanie útoku
Americký prezident Barack Obama vyjadril sústrasť obetiam. "Ministerstvo obrany začalo vyšetrovanie. Počkáme na jeho výsledky, kým vyslovíme konečný súd, čo sa týka okolností tejto tragédie,“ uviedol šéf Bieleho domu.
Do vyšetrovania sa zapojí aj afganská strana. Podľa jej zdrojov mohli byť v nemocnici bojovníci Talibanu. Lekári bez hraníc to však odmietajú. Taliban tiež tvrdí, že v čase útoku nemal v nemocnici mužov.
Lekári bez hraníc potvrdili, že bombardovaniu prišlo v niekoľkých vlnách. Po prvom zásahu organizácia informovala koaličné jednotky, napriek tomu útoky pokračovali. Lekári bez hraníc tiež pripomínajú, že medzinárodné aj miestne sily vedeli, kde je nemocnica v Kundúze.
"Bolo to absolútne hrozné,“ uviedol pre webovú stránku Lekárov bez hraníc Lajos Zoltán Jecs, zdravotnícky pracovník, ktorý bol v čase útoku v Kundúze. Pri prvom útoku v sobotu nadránom spal v bunkri v nemocnici. "Zobudil som sa na zvuk veľkej explózie. Najprv tam bolo veľa zmätku, usádzal sa prach. Ako sme snažili zistiť, čo sa stalo, prišlo ďalšie bombardovanie,“ uviedol Jecs.
Zdravotník chcel pomôcť jednému zo spolupracovníkov, ktorý bol ťažko zranený. "Nechápal som, čo sa stalo. Môj mozog sa v šoku zastavil. Možno po polhodine, keď bombardovanie prestalo, išiel som von. Videl som zničenú nemocnicu, ktorá horela. Zase som bol v šoku. Na jednotke intenzívnej starostlivosti zhorelo šesť pacientov v posteliach,“ opísal hroznú scénu Jecs. "Neviem nájsť slová. Ľudia, čo tu mesiace pracovali, pomáhali, neodišli domov, nevideli rodinu, sú mŕtvi,“ povedal zdravotník o svojich kolegoch, ktorí zahynuli.
"Útok je tragédia. Pochybujem však o tom, že by išlo o zločin. Pravdepodobne k bombardovaniu došlo v dôsledku zlých informácií alebo nesprávnej komunikácie. Som si istý, že sa to dôkladne vyšetrí. Nedá sa však ospravedlniť, že tragický omyl má asi na svedomí lietadlo NATO,“ uviedol pre Pravdu Ryan Evans, odborník na Afganistan, ktorý robil v krajine sociálny výskum.
Podľa doterajších informácií bombardovanie Kundúzu nebolo v pláne. Leteckú podporu si vyžiadali americké jednotky, ktoré sa dostali pod paľbu.
Konflikt proti Talibanu vedie Západ od roku 2001. Medzinárodná koalícia vtedy po útoku z 11. septembra zvrhla režim, ktorý podporoval teroristickú sieť Al-Kajdá. Od roku 2007 má OSN v Afganistane presnejšie štatistiky, koľko vo vojne zahynulo civilistov. Bolo ich takmer 22 900. Z toho viac ako 16 200 majú na svedomí protivládne sily, najmä Taliban. Približne 4 200 zase medzinárodné a miestne jednotky. V prípade ostatných obetí je zodpovednosť nejasná.
Zostať v Afganistane?
V roku 2001 vznikla misia NATO ISAF, ktorá viedla medzinárodné jednotky v Afganistane. Zároveň mali v krajine vlastnú vojenskú operáciu aj Američania. Od 1. januára 2015 Severoatlantická aliancia spustila misiu Resolute Support, ktorej cieľom je výcvik afganských bezpečnostných jednotiek. V krajine pôsobí aj 38 slovenských vojakov.
Resolute Support je už len podporná misia. Aj USA chcú do konca roku 2016 stiahnuť z krajiny vojakov. Po páde Kundúzu do rúk Talibanu sa však opäť začalo diskutovať o tom, ako rýchlo by mal Západ vojensky odísť z Afganistanu.
"Nedošlo k tomu len tak,“ hovorí o situácii v Kunduze Jorrit Kamminga z Holandského inštitútu pre medzinárodné vzťahy – Clingendael. "Je to jasná ukážka, čo sa stane, keď medzinárodné spoločenstvo rýchlo obmedzí vojenskú prítomnosť. Nie je to pritom dané bezpečnostnou situáciou v Afganistane, ale politickými motívmi,“ myslí si Kamminga.
"Útok na nemocnicu v Kundúze však môže mať vplyv na to, ako by Afganci vnímali, keby sa medzinárodné jednotky rozhodli predĺžiť a prípadne aj posilniť svoju prítomnosť v krajine,“ uviedol pre Pravdu Thomas Ruttig z organizácie Afganská analytická sieť. "Videli sme, ako sa smrť civilistov podpísala na zhoršení vzťahov medzi USA a bývalým prezidentom Karzajom. A môže k tomu dôjsť zase i v prípade novej vlády,“ tvrdí Ruttig.