„To je konkrétna ponuka z našej strany,“ podotkol Chovanec. „Poliaci hovoria, že to zvažujú a nie sú dnes schopní garantovať počet, ktorý by dali,“ uviedol minister.
Diskusia podľa neho bude uzavretá na niektorom z rokovania premiérov krajín visegrádskej skupiny. Kaliňákovi sa česká iniciatíva páči. „Je prejavom solidarity a konkrétnym príspevkom k ochrane vonkajších hraníc EÚ,“ poznamenal Kaliňák. Vo chvíli, keď hovoril s novinármi, ale nevedel, či o určitom príspevku uvažuje tiež slovenské ministerstvo obrany.
Kaliňák doplnil, že slovenskí policajti budú disponovať aj príslušnou technikou. Slováci majú podľa neho výhodu v tom, že mnoho slovenských policajtov plynule hovorí po maďarsky. „Mohli by pomáhať aj svojim českým kolegom s komunikáciou,“ myslí si Kaliňák.
„My sme dnes so slovenským kolegom ponúkli Maďarsku to, čo oni požadovali. To znamená ľudskú silu na pomoc,“ povedal Chovanec s tým, že Praha aj Bratislava sú pripravené zareagovať veľmi rýchlo na maďarský dopyt.
Pre Prahu je podľa neho dôležité, aby iniciatíva bola práve spoločnou akciou celej visegrádskej skupiny, teda ČR, Slovenska, Poľska i Maďarska. „Ale nebránime sa tomu, že ak by to tak nebolo, tak našu ponuku nebudeme brať späť,“ dodal Chovanec.
Zamýšľané rozšírenie českej pomoci Budapešti avizoval už v utorok český premiér Bohuslav Sobotka po svojej návšteve generálneho štábu armády. Uviedol vtedy, že ČR v druhej fáze pomoci pošle viac vojakov i policajtov, než oných vládou schválených 25. Vojaci s piatimi nákladnými vozidlami, vrtnou sústavou na budovanie plotu a poľnými kuchyňami by v krajine mali pôsobiť od polovice októbra do polovice decembra.
Plán na trvalé prerozdeľovanie utečencov ministri vnútra neriešili
Ministri vnútra európskej dvadsaťosmičky vo štvrtok nerozhodovali o pláne Európskej komisie na trvalý mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi členské krajiny.
Kaliňák ale upozornil, že to neznamená koniec podľa neho „nezmyselného návrhu“, ktorý sa vraj bude pravidelne na rokovací stôl vracať.
Európska komisia od debaty o trvalom mechanizme odstúpila do doby, než bude vyhodnotený už odsúhlasený systém umožňujúci teraz prerozdelenie celkom 160 000 ľudí, vysvetlil novinárom Chovanec.
„Sme radi, že komisia pochopila, že dnes nie je doba na to riešiť tento systém bez toho, aby zhodnotila, či tie predošlé vôbec fungujú. Boj neskončil, debata bude pokračovať, je to len prestávka,“ poznamenal český minister.
Pripomenul trvajúce otázniky nad nedobrovoľnými presunmi migrantov niekam, kam nechcú, alebo napríklad nad spôsobmi, ako zabezpečiť, že pridelenú krajinu pri najbližšej príležitosti neopustia.
Česko aj Slovensko majú k tejto záležitosti veľké výhrady. V septembri boli pri schvaľovaní druhej fázy prehlasovaní. Komisia teraz oznámila prvý presun dvoch desiatok Eritrejčanov z Talianska do Švédska.
Nasledujúce mesiace podľa Kaliňáka zrejme ukážu, že nesúhlasiace krajiny mali pravdu a od plánov na trvalý mechanizmus sa úplne upustí.
Európska komisia plánuje, že by v prípade nejakej budúcej migračnej vlny mala mať právomoc rozhodnúť o spustení presunov žiadateľov o azyl medzi menej zasiahnuté krajiny dvadsaťosmičky automaticky, bez zdĺhavých rokovaní s členskými krajinami únie. Tento plán ale u štátov narazil, podľa diplomatov k nemu zatiaľ mala nejaké výhrady približne polovica krajín.
Problémom premiestňovania utečencov po EÚ sú tiež stále nefunkčné systémy registrácie utečencov v Taliansku a Grécku. Mimoriadny summit EÚ k migrácii v septembri uviedol, že tieto takzvané hotspoty v oboch krajinách musia začať fungovať do konca novembra.
Kaliňák vo štvrtok poznamenal, že doterajší český a slovenský odpor k prerozdeleniu žiadateľov o azyl bol rozhodujúci pre to, že trvalý mechanizmus teraz na stole nie je. „Ukazuje sa, že Európska komisia začína vnímať naše niekoľko mesiacov staré pripomienky,“ podotkol Kaliňák.
Omnoho viac sa tak vo štvrtok európski ministri vnútra zaoberali napríklad problematikou ochrany vonkajších hraníc únie, vrátane personálneho posilnenia agentúry Frontex. Tá by si napokon podľa Kaliňáka zaslúžila hlbšiu reformu tak, aby skutočne mohla pomáhať členským krajinám, ktoré majú s ochranou hranice z nejakého dôvodu problém.
Významnou témou schôdzky tiež bola otázka zlepšenia európskej politiky návratu. Mnohých krajinám v zásade nefungujú ich readmisné zmluvy umožňujúce návraty neúspešných žiadateľov o azyl.