„Ochrana hraníc EÚ sa musí posilniť. Musíme zaviesť kontrolu vstupu do EÚ,“ povedal Áder, ktorého krajina spolu s Chorvátskom čelí veľkému náporu migrantov. Český prezident súhlasil, podľa neho navyše únia doposiaľ nepreukázala schopnosť svoje hranice ochrániť.„Verím, že prijmeme oveľa rozhodnejšie opatrenia, než v minulosti,“ povedal Miloš Zeman.
Podľa hlavy Českej republiky porušujú utečenci súčasné azylové pravidlá EÚ. „Povinnosťou utečenca je v prvej bezpečnej krajine, ktorá nemusí byť členskou krajinou Európskej únie, požiadať o azyl. Ten buď dostane, alebo je vyhostený. Dá sa povedať, že všetci utečenci z tohto hľadiska porušujú zákon,“ dodal Zeman.
Prezidenti piatich štátov sa podľa Ádera zhodli v tom, že by sa mali budovať záchytné tábory pre utečencov, a to v Turecku, Jordánsku, či Libanone, cez ktoré sa vysídlenci do Európy do značnej miery dostávajú. „EÚ musí zabezpečiť viac zdrojov pre tieto tábory, aby ľudia v nich mali nielen potraviny, ale aj zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a možnosť vzdelávania,“ uviedol Áder.
Maďarský prezident spomenul tiež ekonomické dôvody migrácie a bezpečnostné riziká, ktoré z prílivu utečencov hrozia Európe. „Významná časť migrantov pochádza z krajín, kde nie je občianska vojna,“ dodal Áder s tým, že mnohí z nich sa nechcú zachrániť pred vojnou a tiež predstavujú ezpečnostné riziko pre Európu.
Slovenský prezident Andrej Kiska si myslí, že hlavy štátov by mali v otázke migračnej krízy prispievať vo svojich krajinách k upokojeniu situácie. „Naši ľudia sa boja neznámeho. Žiaľ, aj v dôsledku predvolebných bojov, rétorika niektorých politikov využíva atmosféru strachu,“ povedal Kiska, ktorý tento týždeň kritizoval vládu premiéra Roberta Fica za nedostatočnú solidaritu pri riešení migračnej krízy.
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová na stretnutí uviedla, že EÚ by mala prejaviť solidaritu aj voči nečlenským krajinám Macedónsku a Srbsku, ktoré utečenci využívajú na svojej ceste ďalej do západnej Európy. „Táto migračná kríza by nemala spomaliť proces rozširovania únie,“ povedala. Zastáva tiež názor, že do riešenia tejto krízy by sa mali zapojiť aj Spojené štáty americké.
Prezidenti štyroch stredoeurópskych štátov s chorvátskou kolegyňou sa stretli vo štvrtok v Balatonfürede na brehu najväčšieho maďarského jazera. Rokovali tam o utečeneckej kríze, ktorá zo spomínaných krajín zasiahla najmä Chorvátsko a Maďarsko. Prezidenti na summite hovorili aj o energetike a ochrane klímy pred decembrovou konferenciou OSN na túto tému, ale tiež o rozšírení plynovodu Nord Stream.