Únia pošle nelegálnych migrantov rýchlo preč

, 09.10.2015 09:27
migranti, Macedónsko
Utečenci smerujúci z Grécka do tranzitného tábora v macedónskom meste Gevgelija. Autor: ,

Európska únia chce odradiť nelegálnych migrantov. Ministri vnútra EÚ sa vo štvrtok zhodli na tom, že je potrebné urýchliť vyhostenie tých žiadateľov o azyl, ktorí naň nemajú právo. "Únia a členské štáty musia urobiť viac v súvislosti s politikou návratu. Zvýšené počty vyhostených by mali pôsobiť ako odstrašujúci príklad pre neregulárnu migráciu,“ uvádzajú závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci.

Zároveň však pre pokračujúcu utečeneckú krízu pokračuje tlak na vnútorné schengenské hranice. Česko by mohlo v nedeľu uzavrieť hranice s Rakúskom. Má totiž signály, že Viedeň po dostavbe plota v Maďarsku zatvorí svoje hranice. Otvorená vraj zostane len tá s Českom. Pre Radiožurnál Českého rozhlasu to podľa agentúry SITA povedal český minister vnútra Milan Chovanec.

Problémom však zostáva aj vyhosťovanie neúspešných žiadateľov o azyl. Podľa údajov Eurostatu za rok 2013 už bolo rozhodnutie o návrate vydané 425-tisíc osobám, ale EÚ z nich opustilo len 167-tisíc. Keďže iba tohto roku prešlo cez Stredozemné more do únie okolo 600-tisíc ľudí, počet tých, ktorí by mali byť deportovaní, bude určite naďalej rásť.

Nemáme nič proti deportácii ekonomických migrantov, ale potrebujeme záruky, že jednotlivci budú mať právo žiadať o azyl.
Carlotta Samiová, hovorkyňa UNHCR

"Na to, aby sme dokázali zvýšiť mieru návratu, potrebujeme zaistiť, aby tretie krajiny plnili svoje medzinárodné povinnosti a prijali späť svojich štátnych príslušníkov. Zároveň si to bude vyžadovať, aby si členské štáty EÚ plnili povinnosti a aby v prípade potreby využívali aj donucovacie prostriedky,“ uviedla ešte v septembri Európska komisia (EK).

V stredu v prejave pred europarlamentom nemecká kancelárka Angela Merkelová varovala ekonomických migrantov, že síce chápe, že prichádzajú do Európy, ale že v nej nemôžu zostať. Podľa britskej ministerky vnútra Theresy Mayovej je potrebné dosiahnuť, aby sa ľudia na cestu do Európy vôbec nevydávali, keď nemajú právo na azyl. "Preto sme vždy tvrdili, že by sme mali posielať ekonomických migrantov späť do krajín, odkiaľ pochádzajú. Musíme zasiahnuť proti tým, čo zneužívajú náš azylový systém. Británia má v tom dobré skúsenosti, ale čo sa týka politiky návratu, musí sa Európa zlepšiť a sme pripravení to podporiť,“ uviedla Mayová ešte pred štvrtkovým stretnutím ministrov vnútra.

Hoci o potrebe rýchlejšieho vyhostenia migrantov, ktorí nemajú právo na ochranu, sa hovorí stále, je otvorené, ako by to malo fungovať. O azyl totiž môžu požiadať všetci prichádzajúci ľudia. Bude však mimoriadne dôležité spolupracovať s krajinami, odkiaľ pochádzajú. Podľa princípu non-refoulement medzinárodné právo zakazuje vydanie človeka, ktorý je prenasledovaný, tým, čo ho prenasledujú. Na to upozorňujú aj závery stretnutia ministrov. Úplné a okamžité plošné vyhosťovanie občanov niektorých krajín nebude možné. Aj keby únia rozhodla, že ide o bezpečný štát.

Migranti pred úradom pre evidenciu utečencov a...
Migranti pred úradom pre evidenciu utečencov a žiadateľov o azyl v Berlíne. Autor: SITA/AP, Markus Schreiber

"Nemáme nič proti deportácii ekonomických migrantov, ale potrebujeme záruky, že jednotlivci budú mať právo žiadať o azyl,“ uviedla pre spravodajskú stránku IBTimes Carlotta Samiová, hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Závery stretnutia ministrov neuvádzajú presne krajiny, ktorých občanov by malo byť v budúcnosti možné zrýchlene deportovať. "Rada vyzýva komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť urýchlene spustila vzájomný dialóg na posilnenie praktickej spolupráce so všetkými relevantnými tretími krajinami, z ktorých pochádzajú, a cez ktoré prechádzajú neregulárni migranti,“ uvádza dokument. Na jednej strane bude Európa krajinám v Afrike či na Blízkom východe pomáhať, na druhej strane bude na ne vyvíjať tlak, aby svojich občanov prijali naspäť.

Rovnako je jasné, že zrýchlené deportácie budú stáť peniaze. Do roku 2020 by mali použiť členské štáty EÚ 800 miliónov eur na aktivity týkajúce sa vyhostenia nelegálnych migrantov. Zároveň únia posilní Frontex, agentúru na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Eurokomisia v decembri predloží balík potrebných legislatívnych opatrení.

Čo sa týka zabezpečenia vonkajších hraníc únie, podľa agentúry AP Francúzsko hovorí aj o vytvorení možných európskych pohraničných zborov. Návrh sa však zatiaľ nestretol s nejakým mimoriadnym ohlasom. Slovensko v ňom nevidí pridanú hodnotu. Vlažne sa k nemu postavili aj Maďarsko či Poľsko. Naopak, Česko si existenciu európskych pohraničníkov vie predstaviť. "Návrh nie je úplne nový. Už pred vytvorením Frontexu sa o ňom hovorilo. Mnohé krajiny však neboli spokojné s tým, že by stratili časť svojej suverenity,“ reagoval pre Pravdu Christian Kaunert, riaditeľ Európskeho inštitútu pre bezpečnosť a spravodlivosť.

"Keby európski pohraničníci prispeli k lepšiemu manažovaniu pohybu utečencov, bol by to krok správnym smerom,“ myslí si o návrhu Andrew Geddes, riaditeľ Migračnej výskumnej skupiny na univerzite v Sheffielde.

Na stretnutí ministrov vnútra už nerezonovala téma povinných kvót, ktorá v septembri rozdelila úniu. Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko vtedy prerozdelenie utečencov odmietli, boli však prehlasované. Bratislava sa preto obráti na Súdny dvor Európskej únie, v rámci uplatnenia kvót premiestnia prvých uchádzačov o azyl na území EÚ z Talianska do Švédska. Ministri vnútra však zatiaľ na neurčito odložili návrh na stály mechanizmus prerozdeľovania utečencov medzi krajinami EÚ. Malo by sa o ňom rokovať až vtedy, keď sa ukáže, ako funguje premiestenie prvých 160-tisíc žiadateľov o azyl.

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák poznamenal, že doterajší český a slovenský odpor k prerozdeleniu žiadateľov o azyl bol rozhodujúci pre to, že trvalý mechanizmus teraz na stole nie je. „Ukazuje sa, že Európska komisia začína vnímať naše niekoľko mesiacov staré pripomienky,“ podotkol Kaliňák pre agentúru ČTK.

Otázky a odpovede o utečeneckej kríze

  • Ako vyzerá prílev migrantov do Európskej únie smerujúcich cez Stredozemné more?

Kým v roku 2013 využilo túto trasu 60-tisíc, vlani to bolo už 219-tisíc osôb (3 500 z nich sa utopilo). Medzinárodná organizácia pre migráciu tento týždeň odhadla, že od začiatku roka ich k európskym brehom dorazilo už bezmála 558-tisíc (takmer 3-tisíc plavbu neprežilo). V budúcom roku sa opäť počíta s nárastom. Vstupnou bránou migrantov je hlavne Grécko (421-tisíc) a Taliansko (133-tisíc). V menšom počte prichádzajú do Španielska a takmer v zanedbateľnom na Maltu. Väčšina utečencov sa chce usadiť v Nemecku. (Na snímke je nemecká kancelárka Angela Merkelová na návšteve záchytného strediska v Berlíne s utečencom, ktorý sa s ňou odfotografoval.)

  • Čo čaká Nemecko v tomto roku?

Obrovský nápor. Do krajiny prichádzajú nielen migranti z mimoeurópskych krajín, ale aj z Balkánu, ktorí v prvej polovici tohto roka tvorili väčšinu žiadateľov o azyl. Od januára 2015 sa v Nemecku registrovalo až 577-tisíc takých osôb, pričom Sýrčania sú medzi nimi zastúpení tretinou. Spolková vláda predpokladá, že celkovo v tomto roku príde do Nemecka 800-tisíc utečencov. Existujú však aj neoficiálne prognózy, ktoré kalkulujú dokonca s prílevom až 1,5 milióna ľudí.

  • Aké je pozadie migračnej krízy?

Ľudia utekajú do bohatých štátov EÚ pred násilím, ale aj z čisto ekonomických dôvodov. Od januára do septembra 2015 prišlo do celej únie najviac Sýrčanov a Kosovčanov (zhodne tvoria 14 percent všetkých migrantov). Kým v prvom prípade ide najmä o útek pred občianskou vojnou, v druhom sú motívy ekonomické, pretože v Kosove nie je ozbrojený konflikt. V krajine je však vysoká miera nezamestnanosti, viac ako 35 percent, a tí, čo majú prácu, zarobia priemerne mesačne v prepočte 350 eur. (Na snímke je viacpočetná kosovská rodina, ktorá nelegálne prekročila hranice so Srbskom a mieri do EÚ.) Ďalším štátom, kde panuje pokoj, ale prichádzajú odtiaľ migranti, je Albánsko (ich podiel v EÚ je 5 percent). Z mimoeurópskych krajín sú to utečenci z Iraku (10 %), Eritrey (4 %), Pakistanu (3 %), Nigérie a Somálska (zhodne 2 %), zvyšok tvorí zhruba 35 percent ľudí z mnohých iných štátov.

  • Koľko žiadateľov o azyl má šancu uspieť?

Analýza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) narába s odhadovaným údajom, že v tomto roku požiada o azyl v celej EÚ milión utečencov. Predpokladá, že mnohí nespĺňajú podmienky, aby ho získali. OECD usudzuje, že úrady poskytnú azyl 350-tisíc až 450-tisíc žiadateľom. Znamenalo by to, že viac ako polovica celkového počtu neuspeje. V ich prípade príde rad na vyhostenie, čo však môže naraziť na problém, či ich prijmú späť všetky domovské štáty.

  • Je Európska únia pripravená zakročiť proti pašerákom ľudí?

Áno. Pred dvoma dňami začala s novou fázou operácií. Vojenské lode v Stredozemnom mori sa zamerajú na kontrolu a zadržiavanie plavidiel hlavne s cieľom dolapiť pašerákov, ktorí majú prezývku námorná mafia. EÚ schválila, že jej lode môžu operovať v medzinárodných vodách. Do akcie je nasadených šesť lodí – talianska lietadlová, francúzska a britská fregata (na snímke je britský Bulwark v talianskom prístave), dve nemecké plavidlá a jedno španielske. Operáciu s názvom Sofia podporuje niekoľko patrolujúcich lietadiel a vrtuľníkov. Do konca októbra pribudnú ďalšie námorné sily. Patroly sa zamerajú na oblasti pri brehoch Líbye a Tunisu, odkiaľ sa začínajú morské pašerácke trasy z Afriky do Európy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #azyl #migranti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku