Vidid Búšamavíová: Prišli úspechy, ktoré ju posúvajú na čelo štátu

, 10.10.2015 09:00
tunisko, nobelova cena mieru, Vidid Búšamavíová
Vidid Búšamavíová. Autor:

Do roku 2011 bola Vidid Búšamavíová málo známa v rodnom Tunisku a ešte v piatok dopoludnia jej meno málokomu niečo hovorilo v zahraničí. Internetová encyklopédia Wikipedia o nej obsahovala len stručné zmienky v arabčine a vo francúzštine.

Keď sa svet o jedenástej hodine predpoludním dozvedel, že Nobelovu cenu za mier získalo Tuniské kvarteto pre národný dialóg, figurovala v ňom ako dôležitá postava. Búšamavíová je jediná žena, ktorá šéfuje jednému zo štyroch združení, ktoré sa ocitli v ocenenom štvorlístku. Pôsobí ako predsedníčka Tuniského zväzu priemyslu, obchodu a remesiel.

Matka dvoch synov má 45 rokov. Šéfkou zväzu sa stala v máji 2011 po jazmínovej revolúcii v Tunisku. „Málo sa jej verilo. Zvládla však prechodné obdobie a v júni 2012 ju potvrdili vo funkcii,“ pripomenul týždenník Jeune Afrique. Dokázala zjednotiť zamestnávateľov a nadviazať dialóg s odbormi, čo vôbec nebola ľahká úloha. Uspela – dosiahla sociálny zmier.

Do kresla šéfky sa usadila v zložitej atmosfére, pretože verejná mienka považovala podnikateľské prostredie za korumpované, spojené so zvrhnutým režimom, drancujúce bohatstvo štátu. „Odvaha Búšamavíovej a schopnosť riadiť zväz si však odvtedy vyslúžili veľa uznania,“ poznamenal server Correspondents.

„Keď som sa ujala funkcie v zložitých podmienkach, nezaujímalo ma byť známou alebo hľadať slávu. Chcela som plniť poslanie tak, aby som zachránila tuniskú ekonomiku pred kolapsom,“ povedala tomuto portálu.

Politicko-hospodárska matematika Búšamavíovej bola jednoduchá – nevraživosť je cesta do pekla a, naopak, národné zmierenie je trasa, po ktorej sa dá kráčať k prosperite. Ťažké porevolučné časy však vnímala ako samozrejmosť. „Je normálne, že po revolúcii nastane pokles investícií, zníženie ekonomických ukazovateľov,“ podotkla pre časopis Le Point Afrique.

Po páde diktátorského režimu krajina zažila ďalšie otrasy, ale v posledných mesiacoch už cítiť politickú stabilitu. „Teraz je čas zaoberať sa ekonomickými a sociálnymi otázkami. Pustiť sa do tejto práce, aby sme odpovedali na očakávania mladých ľudí, ktorí stáli za zrodom revolúcie,“ zdôraznila začiatkom tohto roku pre zmienený týždenník.

V rozhovore si pochvaľovala, že vláda už stihla veľa urobiť proti terorizmu, ale zakrátko atentátnici z Islamského štátu dva razy udreli. Zabíjali vo vyhľadávanom múzeu v Tunise a v obľúbenom letovisku pri Súse. Búšamavíová je presvedčená, že Tunisko sa pohne dopredu jedine vtedy, ak prijme viacero reforiem.

„Pri každej chorobe riskujete, že sa zhorší, ak proti nej nenasadíte lieky,“ podotkla pre portál Business News. Od reforiem a väčších investícií si sľubuje, že viac ľudí získa prácu, čo ich môže zároveň odradiť od toho, aby poškuľovali po radikálnych názoroch. Jedna z najvplyvnejších žien v Tunisku prízvukuje, že miluje svoju krajinu a podala pomocnú ruku, aby jazmínová revolúcia priniesla ovocie.

V tomto smere očakáva impulzy zo zahraničia. Nedávno sa stretla s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorej zdôrazňovala, že krajina sa nezaobíde bez pomoci z Európskej únie. „Povedala som jej, že sme sa ocitli sami v boji proti terorizmu. Nie sme zaň zodpovední, ale sami vedieme boj, hlavne so situáciou v Líbyi,“ povedala podľa Business News, pričom vyzvala na zvýšenie objemu zahraničných investícií.

Búšamavíová si rýchlo získala takú popularitu, že pred dvomi rokmi, keď bola pri moci islamistická Strana obnovy, od opozičného sekulárneho tábora dostala ponuku, aby sa stala tieňovou premiérkou. „Neusilujem sa o politické kreslo. Moje úsilie je venované tomu, aby tuniské hospodárstvo prežilo kritickú etapu,“ vysvetlila vtedy podľa agentúry Reuters.

Naďalej tvrdí, že sa najlepšie cíti vo funkcii šéfky podnikateľského zväzu. „Zamestnáva ma moja úloha zápasiť s ekonomikou, chcem zostať bokom od politických hier,“ povedala pred niekoľkými dňami pre Business News.

Naznačila však, že nič nie je vylúčené v budúcnosti: „Mám ambície v živote. Lenže teraz som na čele zväzu, kde môj mandát potrvá do januára 2018.“ Živí tak nádej svojich stúpencov, že by sa mohla pokúsiť stať sa prvou ženou v dejinách Tuniska, ktorá bude riadiť krajinu. Či už ako prezidentka, alebo premiérka.

Otázky a odpovede o vývoji v Tunisku

  • Čo viedlo k vypuknutiu demonštrácií v Tunisku?

    V polovici decembra 2010 sa upálil Muhammad Buazízí, mladý vysokoškolsky vzdelaný muž, ktorý vozil zeleninu na trh, lebo inak nemal šancu živiť rodinu. Spáchal samovraždu na protest proti zlým životným podmienkam v krajine. Ťažkým popáleninám podľahol o 18 dní v nemocnici. Po jeho čine vypukli protivládne demonštrácie, ktoré sa zapísali do dejín ako jazmínová revolúcia.

  • Ako dopadol vtedajší režim?

    Dlhoročný prezident Zín Abidín bin Alí, ktorý autoritatívne vládol od roku 1987, odstúpil pod tlakom šíriacej sa vlny odporu. Demisiu podal v polovici januára 2011. Vzápätí s rodinou odletel do Saudskej Arábie, ktorá mu umožnila žiť na jej území s podmienkou, že sa bude držať bokom od politiky. V Tunisku ho neskôr trikrát odsúdili na doživotie. (Počas nepokojov zahynulo približne 220 ľudí.)

  • Čo nasledovalo po páde bin Alího?

    Amnestia politických väzňov, zrušenie politickej strany bývalého prezidenta, povolenie činnosti islamistickej Strany obnovy, ktorá bola zakázaná takmer tri desaťročia. To boli prvé hlavné kroky. Na jeseň 2011 sa uskutočnili v dejinách štátu prvé slobodné voľby do parlamentu, ktorý mal vypracovať novú ústavu. Jednoznačne zvíťazila Strana obnovy vedená Rašídom Ghannúším. Novým premiérom sa stal Hamádí Džibálí z tábora islamistov. Vládu tvorili ešte dve ďalšie strany.

  • Podarilo sa udržať politickú stabilitu po vzniku novej vlády?

    Vo februári 2013 bol zavraždený predák ľavicovej strany, ktorý kritizoval Stranu obnovy. Vražda sa pripisovala islamistom. Vypukli demonštrácie, konali sa štrajky, protesty sa nezaobišli bez násilností. Premiér Džibálí oznámil, že rozpustí vládnu koalíciu a zostaví dočasnú vládu technokratov, ktorá povedie krajinu do volieb. Jeho Strana obnovy to odmietla, preto podal demisiu. O niekoľko dní bol zabitý ďalší opozičný politik, čo znovu viedlo k búrlivým protestom.

  • Aké bolo východisko z vážnej krízy?

    Islamistická vláda začala vyjednávať so sekulárnou opozíciou o politických zmenách v štáte. Rokovania sprostredkovali odbory. Kríza sa skončila v januári 2014, keď parlament schválil novú ústavu. Uznávala islam ako štátne náboženstvo, ale zároveň zaručovala slobodu náboženského vyznania, posilnila napríklad ochranu práv žien. O dva mesiace zrušili výnimočný stav, ktorý platil od polovice januára 2011 v súvislosti s jazmínovou revolúciou.

  • Aký bol ďalší politický vývoj?

    Na jeseň 2014 vyhrala parlamentné voľby nová sekulárna strana Hlas Tuniska, islamistická Strana obnovy bola na druhom mieste. V januári tohto roku vznikla menšinová vláda. Premiérom sa stal Habíb Síd. Väčšinové zastúpenie v koalícii získali sekularisti z Hlasu Tuniska.

  • Upokojila sa situácia?

    Radikáli z Islamského štátu spáchali dva atentáty – najprv proti múzeu Bardo v hlavnom meste a potom v turistickom letovisku pri meste Súsa. Dovedna zavraždili 63 ľudí (hlavne zo zahraničia). Jedným z cieľov teroristov bolo podkopať stabilitu v Tunisku, vystrašiť cudzincov, aby necestovali do tejto krajiny, ktorá je závislá od príjmov z turistického ruchu.

(čtk, čap)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tunisko #Nobelová cena mieru
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk